Čas na vytváranie dôvery

Problémom Slovenskej republiky je, že nemá dosť autorít

Svet je dnes otvorený a globalizuje sa. Hovoriť, že úspešná politika sa robí len doma, to by bolo nedocenením možností, ktoré nám medzinárodné spoločenstvo poskytuje. Ale hovoriť len o svete, to by zároveň znamenalo podceniť fakt, že budovanie politického a ľudského prostredia musí byť tu, kde žijeme a kde chceme vytvárať svoju perspektívu. „Takže podľa mňa treba stáť na dvoch nohách, vtedy je pozícia stabilná. Takto by to malo byť aj z hľadiska straníckej politiky, ale aj celkovej štátnej politiky.“ Táto odpoveď patrí štátnemu tajomníkovi Ministerstva zahraničných vecí SR, hlavnému vyjednávačovi Slovenska pre rokovania o vstupe SR do Európskej únie a podpredsedovi Kresťanskodemokratického hnutia Jánovi Figeľovi, ktorého sme sa spýtali, či úspešným politikom je ten, kto sa orientuje na domáce problémy alebo ich vníma v širších, medzinárodných súvislostiach. (Rozhovor pre Hd sa uskutočnil 7. júna 2001) „Náš strategický cieľ po helsinskom summite bol otvoriť v tomto roku ostávajúce kapitoly, aby sme mali všetko, o čom je potrebné rokovať, už na stole. V negociáciách sa nedá pokračovať, ak sa jednotlivé kapitoly neotvoria. Až vtedy môžu vznikať prvé odhady, prípadne scenáre prvého rozširovania a pozície Slovenska,“ hovorí J. Figeľ.

Vážne rokovania s EÚ sa začínajú až teraz, keď boli otvorené najzložitejšie kapitoly. Súhlasíte s takýmto hodnotením?

- Samozrejme, prvá fáza bola naozaj ľahšia. Ale to nebol len náš prípad, to bolo vo všetkých asociovaných krajinách. Teraz prichádzame k témam, pri ktorých sa začína rokovať o prechodných obdobiach. Teda o iných než konsenzuálnych otázkach. Okrem celkového záujmu vytvárať spoločnú Európu, chceme hovoriť o špecifických záujmoch Slovenska. Jednu takúto kapitolu sme v máji uzavreli, bolo ňou slobodné poskytovanie služieb.

Nepočíta Slovensko v záujme urýchlenia negociácií so znížením počtu prechodných období?

- Bolo by chybou začať masovo znižovať počet prechodných období, lebo sú konkrétnym vyjadrením našich potrieb a záujmov. Nechceme však veľa prechodných období, aby sme nevytvárali na Slovensku

„inú Európu“. To by mohlo byť kontraproduktívne. Tam, kde potrebujeme v nasledujúcich rokoch veľa investovať a nemáme na to alebo kde chceme eliminovať slabšiu východiskovú pozíciu našich hospodárskych subjektov, teda ich slabšiu konkurencieschopnosť, pôjdeme do týchto požiadaviek. Česko, Poľsko a Maďarsko, ktoré

mali dva roky

náskok, stiahli väčší počet prechodných období. Vtedy, samozrejme, sa ľahšie rokuje, ale hodnotiť, či to bolo dobré, ukáže čas. My sa nepripravujeme prehodnocovať vo veľkom rozsahu naše požiadavky. Skôr ich chceme konkretizovať.

V poslednom čase EÚ začína hovoriť o tom, že práve reforma verejnej správy je najslabším článkom v rámci našich integračných snáh. Zdá sa, akoby však stranícke priority boli vyššie ako integračné. Nie je z tohto hľadiska správanie sa niektorých koaličných politikov protiintegračné?

- Myslím, že integrácia je prioritnou témou, len následne sa inak vysvetľuje. Toto však nie je špecifický prípad Slovenska. Integrácia je o nás a pre nás. Je o pravidlách, ktoré musia predovšetkým platiť doma, a potom vzájomne v spoločnej Európe. Tieto problémy malo Slovensko aj predtým. Veď aj predchádzajúca vláda sa hlásila k týmto myšlienkam, ale inak vykladala aplikáciu takejto politiky. Nechcem revokovať minulosť, ale povedať, že pri tejto koalícii bolo treba využiť existujúce časové možnosti. Koalícia sa dostáva do záverečnej fázy, a táto najcitlivejšia reforma si

bude vyžadovať

veľmi veľkú sústredenosť. Proces je už rozbehnutý. Je však dôležité, aby začiatok bol pozitívny a dobre zapísaný. Správanie sa koalície určite nie je protiintegračné, ale žiadalo by si väčšiu sústredenosť na reformu, ktorá prinesie ovocie aj v integrácii, ale aj doma v podobe lepšieho fungovania štátu. Veď zmyslom integrácie nie je vytvárať pre Slovákov a menšiny tu žijúce podmienky v zahraničí, to znamená v emigrácii, ale na Slovensku. Dá sa to cez lepšiu verejnú správu, fungujúci právny štát, ekonomický, sociálny a regionálny rozvoj. Reforma verejnej správy by mala na to vytvoriť základné predpoklady. Reforma je na to, aby sa Slovensko s pomocou EÚ stalo kompatibilným, konkurencieschopným a prestalo postupne byť závislým od pomoci.

Nie je však zahanbujúce, že na regióny nie sú rozdelené len dva štáty - my a Albánsko?

- Myslím si, že sme v dobrom slova zmysle v prechode, definovali sme cieľ a postupne sa k nemu dostávame. Zmenili sme ústavu, čo nie je nikdy ľahké. Vytvoril sa tak predpoklad, aby regionálna samospráva mohla existovať a rozhodovať o svojich záležitostiach. Kým toto nebolo, všetko bolo len teóriou. Albánsko je krajina, ktorá sa tiež hlási do podobných štruktúr, ale v tomto procese je ešte len v začiatkoch. Nemá ešte ani asociačnú dohodu. My sme boli schopní

za šesť rokov

asociačného procesu posunúť sa tak ďaleko, že dnes sa nielen rokuje o našom členstve, ale patríme medzi popredných kandidátov.

„Spája“ nás aj to, že Slovensko a Albánsko nemajú ombudsmana...

- V Európe je ešte jeden taký štát, ale my sme pre to už vytvorili predpoklady. Od januára 2002 by sme ombudsmana mali mať. Ústava to definuje, ešte treba zákon a, samozrejme, osoby a obsadenie v tom pozitívnom slova zmysle. Lebo zákony sú len nástroje a realizáciu im dávajú ľudia. Chcem odvrátiť porovnávanie s Albánskom. My sa naozaj pripravujeme a vytvárame európske prostredie v zmysle fungujúcich inštitúcií, konkurencieschopnosti, perspektívy pre ľudí u nás doma.

Má už koalícia vyhliadnutú osobu na tento post?

- Zatiaľ nie. Myslím, že čas príde. Mal by to byť človek, ktorý tejto funkcii dá prvý, dôstojný obraz v zmysle verejne akceptovanej osobnosti. Pripúšťam, že na Slovensku máme problém s autoritami.

Existuje u nás človek, na ktorom by sa táto spoločnosť vedela dohodnúť?

- Sme dosť kritickí. V jednom smere je to dobré, ale byť nadmerne kritickí môže znamenať, akoby sme si nič a nikoho nevážili. Bude to ťažké, ale myslím si, že existujú takíto ľudia. Dôležité je, aby sa na to vytvorila aj vhodná atmosféra.

Pre mnohých je traumatizujúce prijímanie zákona o zahraničných Maďaroch v parlamente našich južných susedov. Aké je stanovisko slovenskej diplomacie k tomuto zákonu?

- Európska únia rokuje s Maďarskom na úrovni Európskej komisie a svojho zastúpenia v Budapešti. Možno to každý vníma inak, ale po tom, ako vláda Maďarskej republiky odporúčala

vynechať Rakúsko

zo zoznamu štátov, ktorých sa má týkať tento zákon, je to signál, že predsa len komunikácia prináša posuny. Odôvodnenie je také, že rakúski Maďari nepotrebujú isté výhody zákona práve preto, že sa majú lepšie. Ale ak takto má byť krajanská komunita delená, tak to naozaj vytvára prídavný otáznik, lebo je to neporovnateľné s naším zákonom o zahraničných Slovákoch. My nerozlišujeme Slovákov na tých, ktorí žijú blízko a tých, ktorí sú ďaleko. Nerozlišujeme ich podľa toho, či zarábajú veľa alebo málo. Samozrejme, solidaritu si vyžadujú tí, ktorí sú chudobnejší a slabší. Ale toto nie je predmet krajanskej agendy riešenej zákonom. Porovnávanie neobstojí ani preto, lebo my nedávame výhody krajanom na cudzích územiach, ale len keď prídu do starej domoviny. Sú tu naozaj vítaní. Maďarský zákon, a v tom je jeho „oficium“, vytvára väzbu za hranice, ktorá podľa návrhu môže byť implementovaná na území cudzích štátov. Ten otáznik potom znamená, ako to má byť urobené. Je to miešanie sa do vnútorných záležitostí iných štátov? Lebo zvýhodňovanie občanov iných krajín je diskriminačné voči nezvýhodňovaným. Vytvára to priestor na to, aby sme napríklad takéto pôžitky zdaňovali. Malo by to byť tak, že menšinová problematika je riešená ekvivalentne v rámci národných štátov a zároveň sa stáva súčasťou väčšieho európskeho priestoru, v ktorom sme napokon všetci „menšinami“. Toto sa snažíme vysvetliť našim partnerom v Budapešti. Očakávame isté korektúry, ktoré by mohli priniesť

zmeny v zákone

v duchu budovania spoločnej Európy. Štát sa má starať o svoje menšiny tak, aby sa tam cítili ako doma. Slovenská republika sa o to snaží pre všetkých. Toto očakávame aj od Maďarskej republiky, aby to cítila aj tamojšia slovenská menšina, aby prijatie tohto zákona neoslabilo starostlivosť Maďarska o menšiny tam žijúce. Želáme si, aby sa exekutíva a legislatíva v susednom štáte snažila napĺňať svoju zodpovednosť za svojich občanov. Napríklad aj tým, že vytvorí alebo preklenie deficit prijatím ústavného zákona o zastúpení príslušníkov národnostných menšín v maďarskom parlamente, čo doteraz naozaj chýba.

Ste predstaviteľ strany, ktorá prišla s návrhom na rázne zoštíhlenie vlády. Nespôsobuje to nestabilitu koalície, lebo akoby tomuto zaujímavému návrhu chýbala úprimnosť.

- KDH túto myšlienku po dvoch rokoch len zopakovalo. Koalícia je v tretej tretine svojho mandátu. Ak sa dobre využije zostávajúci čas, vláda môže mať ešte veľa dobrých výsledkov. My nemôžeme len dožívať, len počkať do volieb, ale naozaj potrebujeme konkrétne výsledky pre spoločnosť a vytvoriť predpoklady na úspech vo voľbách

a udržať kontinuitu. Táto myšlienka neznamenala nejaké násilné presadzovanie zoštíhľovania, znamenala len konkrétnu ponuku, lebo o rekonštrukcii vlády sa hovorilo dlho, a táto téma začínala už unavovať. Ak sa máme rozhodnúť, tak teraz, neskôr už bude neskoro.

Dosť veľa sa v poslednom čase hovorilo o prípadnej koalícii HZDS s KDH a so SMK. Znie to zo strany HZDS celkom logicky, lebo táto strana sa chce etablovať v Európskej demokratickej únii (EDÚ), kde KDH a SMK už sú. Teda údajná príbuznosť programov by celkom logicky mala viesť k takejto povolebnej koalícii.

- Logiku to má, len sa tak musia všetci správať. KDH je v EDÚ už desaťročie. Na jej zasadnutí v roku 1995 v Bruseli bola použitá slovenčina po prvý raz ako dvanásty európsky rokovací jazyk. Byť tam, znamená presadzovať náš prirodzený záujem. Preto je dôležité, aby sme v takýchto štruktúrach mali vplyv. Ale byť tam, to je možné len na základe dôvery, a tá sa rodí nie cez deklarácie, programy a stanovy, ale cez reálny politický život, skutky, ktoré každá strana musí naakumulovať. Nie preto, aby sa kamsi dostala, ale preto, aby naozaj slúžila presvedčeniu, ktoré hlása. Slovensko potrebuje kontinuitu, a tá bude možná, ak sa vytvoria predpoklady na úspešné zvládnutie tohto obdobia. Nechcem vyvolávať falošné očakávania, ani hovoriť zásadné stanoviská, ale konzervatívne a kresťanskodemokratické strany prejavujú svoju dôveru a vzťahy cez konanie a výsledky svojej politiky. Toto je

konkrétna výzva

aj pre HZDS. Nie sme apriórne proti spolupráci. Sme za spoluprácu tam, kde sa naozaj vecne schádzame. Vecných spojovníkov je v našom parlamente tak veľa, že táto výzva by mala byť naplnená týždenne alebo mesačne v konkrétnych postojoch, hlasovaniach, v komunikácii. Slovensko to doslova potrebuje a čas na vytváranie dôvery a výsledkov je teraz. HZDS môže prispieť konštruktívnou politikou, je to preň výzva. Podpora pre vstup do EDÚ je podmienená jasnými zárukami, že nebude možná recidíva, ktorá Slovensko dostala na vedľajšiu koľaj z hľadiska integračných ambícií.

V súvislosti so Zákonom o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách, ktorý parlament Maďarskej republiky v utorok schválil, Ministerstvo zahraničných vecí SR o.i. vyjadruje presvedčenie, že prijatá právna norma sa bude aplikovať v súlade so základnými princípmi vzťahov medzi zvrchovanými štátmi a spoločne budovanými dobrými susedskými vzťahmi.

Pripravil Vladimír Turanský