Odpočet DPH, predaj podniku

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 07/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Ako uplatňovať odpočet DPH na kúpu osobného motorového vozidla pre s. r. o. formou lízingovej zmluvy?

- Nárok na odpočet DPH na vstupe upravuje najmä ustanovenie § 20 zákona č. 289/1995 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k zadanej otázke sú niektoré parametre všeobecné a niektoré špecifické, pričom platí, že všetky musia byť splnené súčasne.

Vo všeobecnosti musí byť splnená požiadavka, aby prijaté zdaniteľné plnenie platiteľ použil na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení na výstupe. Inak povedané, predmetné auto sa musí používať na podnikateľskú činnosť platiteľa. Platiteľ má nárok na odpočet dane, ak sú splnené aj tieto ďalšie požiadavky:

zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo,

daň na vstupe zaúčtoval,

daň zaplatil platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie,

má daňový doklad, ktorý vyhotovil platiteľ, a doklad o zaplatení dane, pričom dokladom o zaplatení dane v prípade, že daň na vstupe je 200 000 Sk a viac, je len doklad o bezhotovostnej platbe uskutočnenej prostredníctvom banky alebo doklad o platbe na pošte poštovou poukážkou.

Platiteľ má nárok na odpočet dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sú splnené podmienky, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo (§ 13), daň zaplatil a ku dňu podania daňového priznania má daň na vstupe zaúčtovanú, má daňový doklad a doklad o zaplatení dane.

Špecifickou požiadavkou v prípade nákupu osobného automobilu je ustanovenie § 20 ods. 5 citovaného zákona o DPH. Pri nákupe osobného automobilu na základe zmluvy o kúpe prenajatej veci má platiteľ nárok na odpočet dane len z prirážky, ktorá je súčasťou dohodnutej splátky. Pod prirážkou sa v praxi rozumie tzv. finančná prirážka lízingovej spoločnosti (finančná marža, zložka, časť), ktorá vyjadruje nadstavbu nad hodnotu samotnej prenajatej veci. Ďalej platiteľ nemá nárok na odpočet dane pri nákupe tovaru tvoriaceho príslušenstvo osobného automobilu vrátane montáže.

Na záver pre úplnosť uvádzame, že osobný automobil a tiež príslušenstvo osobného automobilu je definované na účely tohto zákona v ustanovení § 2 ods. 5 písm. k) zákona o DPH. Osobným automobilom je motorové vozidlo kategórie M1 (vyhláška č. 116/1997 Z. z.) Do tejto kategórie patrí motorové vozidlo určené na prepravu sediacich osôb a ich batožín, ktoré má najviac deväť miest na sedenie vrátane miesta pre vodiča a celkovú hmotnosť neprevyšujúcu 3,5 t a ktorého priestor na batožiny nie je väčší ako priestor na prepravu osôb. Priestor, ktorý vznikne dočasným sklopením sedadiel, nie je považovaný za batožinový priestor. Príslušenstvom osobného automobilu je elektrické ovládanie okien, centrálne uzamykanie dverí, klimatizačný systém, autorádio, autorádio s prehrávačom (MC/CD), prehrávač (MC/CD), reproduktory, anténa, poplašné a zabezpečovacie zariadenie, vzduchový vankúš (airbag), strešné okno, protiblokovacie zariadenie ABS. Ide o taxatívny výpočet príslušenstva osobného automobilu, preto prípadné iné príslušenstvo nepodlieha obmedzeniu odpočtu dane; tiež oprava príslušenstva nepodlieha obmedzeniu odpočtu dane.

Podnikateľ - fyzická osoba sa rozhodne ukončiť činnosť a predať podnik. Ako má byť stanovená kúpna cena? Aký by mala dosah na daň z príjmov skutočnosť, ak by podnik predal výrazne pod cenu vlastného imania?

- Príjem z predaja podniku je príjmom z podnikateľskej činnosti podľa § 7 ods. 3 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Aby išlo o príjem podľa § 7 zákona, usudzujeme z kontextu zákona, že by malo ísť o predaj podniku ešte počas platnosti živnostenského oprávnenia. V situácii, že by išlo o predaj podniku po ukončení platnosti živnostenského oprávnenia, vykonalo by sa najprv dodanenie podľa § 23 ods. 12 zákona, a potom nasledujúci príjem z predaja podniku už patrí pod ustanovenie § 10 zákona.

Ďalej uvažujeme s prípadom, že ide o príjem z predaja podniku podľa § 7 zákona, a vtedy sa na zistenie základu dane použijú ustanovenia § 23 až 34 zákona. V posudzovanom prípade ide najmä o ustanovenie § 23 ods. 18 zákona. Do základu dane u daňovníka, ktorý predáva podnik, sa zahrnie aj rozdiel, o ktorý príjem z predaja podniku v dohodnutej kúpnej cene zvýšenej o záväzky, zníženej o stav prevádzaných peňažných prostriedkov na bankových účtoch a v hotovosti, prevyšuje hodnotu predávaného podniku zahŕňanú do daňových výdavkov. Daňovník, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo, zahrnie do výdavkov aj sumu záväzkov vzťahujúcich sa na výdavky, ktoré, ak by boli uhradené pred predajom podniku, boli by u predávajúceho daňovým výdavkom podľa § 24 zákona. Príjem z predaja podniku sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom nadobudla účinnosť zmluva o predaji podniku.

Otázka smeruje však najmä k oceneniu predaja podniku. Zastávame názor, že v takom prípade treba vychádzať z ustanovenia § 23 ods. 6 zákona a identifikovať, či ide o predaj tzv. závislej osobe - teda osobe personálne alebo majetkovo prepojenej. Ak ide o predaj osobe, ktorá nie je závislou osobou, potom je cena vecou dohody zmluvných strán, a táto platí aj na daňové účely. Inak povedané, správca dane môže oprávnene požadovať zvyčajnú cenu na daňové účely len v prípade, ak ide o predaj medzi závislými osobami podľa § 23 ods. 6 zákona. Na záver podotýkame, že výška vlastného imania nemusí byť smerodajná pre objektívne stavenie ceny podniku. V prípade, že by ste chceli cenu podniku objektivizovať, potom ho treba dať oceniť súdnemu znalcovi.

Ing. Vladimír Pastierik, HZ Prievidza, s. r. o.