Hospodársky denník
USD50,264 Sk
EUR42,905 Sk
CHF28,109 Sk
CZK1,265 Sk
  Štvrtok  21.Júna 2001
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Treba ťahať za jeden povraz

Rozvoj najväčších miest Liptova očami ich primátorov

Značná časť obyvateľstva Liptova žije v troch mestách. Na problémy, s ktorými každodenne zápasia, sme sa opýtali ich primátorov: MUDr. Alexandra Slafkovského z Liptovského Mikuláša, JUDr. Juraja Čecha z Ružomberka a Júliusa Medvediho z Liptovského Hrádku.

Aké sú špecifické problémy mesta a ich riešenie?

MUDr. A. Slafkovský:

- Problémy miest sú si v zásade podobné, len nie všetky ich majú v rovnakom stupni vyriešenosti. V L. Mikuláši sa javí ako najakútnejší problém príprava rekonštrukcie pešej zóny v meste, ktorá je veľmi rozľahlá a vylúčením dopravy dochádza k zmene využívania centra mesta. V ňom momentálne klesli obchodné aktivity z predaja tovarov bežnej, až každodennej spotreby a tento pokles bude pravdepodobne pokračovať, pretože záujem veľkých obchodných reťazcov, ktoré sa špeciálne na takýto tovar orientujú, negatívne ovplyvní obrat obchodov s podobným tovarom v centre mesta. Bude teda potrebné rekonštrukciu pešej zóny zladiť aj so záujmami majiteľov nehnuteľností tak, aby im prinášali úžitok a zároveň mali prostriedky na ich údržbu. Myslím si, že len pekný stred mesta pritiahne novú klientelu a udrží centrum živé.

JUDr. J. Čech:

- Ako každé mesto, aj Ružomberok má svoje špecifické problémy. Tie vychádzajú aj z toho, že od roku 1960, keď mesto stratilo postavenie okresného mesta, sa jeho rozvoj v rámci prirodzených možností a daností zastavil. Napriek tomu sa Ružomberok v posledných rokoch začal dynamicky rozvíjať vďaka silnému ekonomickému potenciálu SCP, a. s., a daností, ktoré mesto na rozvoj turizmu a cestovného ruchu má. Budujeme stred mesta, verím, že čoskoro vyriešime ukončenie dostavby Kultúrneho domu A. Hlinku, rekonštrukcie Kaštieľa sv. Žofie, ktorá je mimoriadne finančne náročná, krok za krokom budujeme turistický a lyžiarsky areál na Malino Brde. Ustavične sa snažíme o zlepšovanie životného prostredia, kde sa v posledných rokoch vykonalo nemálo pozitívnych zmien. Ružomberok má vynikajúcu polohu z hľadiska dopravy, ktorá ho, okrem iného, predurčuje byť sídlom vyššieho územného celku pre Turiec, Liptov a Oravu a v meste vytvárame aj podmienky, aby sme túto ambíciu aj reálne naplnili.

J. Medvedi:

- Mesto Liptovský Hrádok nie je zaťažené žiadnym vážnym špecifickým problémom. Každý deň však aj u nás hľadáme riešenia štandardných problémov slovenských miest a obcí, ktoré sa týkajú najmä kvality a rozsahu infraštruktúry v najširšom slova zmysle. V súčasnosti sme pred ukončením rekonštrukcie skládky tuhého komunálneho odpadu (TKO) v hodnote 42 mil. Sk, 2. etapy rekonštrukcie vodovodu mestskej časti Celiny (2,8 mil. Sk), 1. etapy posilnenia napäťových pomerov v sieti elektrických rozvodov v mestskej časti Dovalovo v hodnote asi 2,1 mil. Sk. Za špecifikum azda nemožno pokladať ani to, že sme nútení naprávať chyby a nekvalitu z minulosti, presiaknuté plytvaním, ľahostajnosťou a nezáujmom o zmysluplné využitie verejných zdrojov. Platenie za tieto chyby nás brzdí v rozvoji. Mesto by si zaslúžilo nové námestie, hlukové bariéry okolo železnice, kvalitnú a rozšírenú kanalizačnú sieť, ČOV, lepšie miestne komunikácie, moderné úsporné verejné osvetlenie a podobne. Riešenia týchto potrieb sú ukryté vo finančných zdrojoch.

Väčšina miest v SR zápasí s nedostatkom finančných prostriedkov. Ako je to u vás?

MUDr. A. Slafkovský:

- Ani L. Mikuláš nie je výnimkou. Mestská pokladnica nie je príliš zaťažená dlhovou službou, a tak si stačíme načas plniť záväzky voči bankám. Ešte máme nejaký prebytočný majetok, ktorý uvažujeme odpredať tak, aby sme získali prostriedky na výstavbu pešej zóny, ktoré samozrejme budeme musieť doplniť úverom.

JUDr. J. Čech:

- Vďaka prezieravej finančnej politike má mesto nízku úverovú zaťaženosť napriek tomu, že za posledné roky bolo v meste preinvestovaných z našich vlastných zdrojov viac ako 300 mil. Sk. Ako veľa iných miest v SR, aj my máme problémy s napĺňaním príjmovej stránky rozpočtu hlavne z dôvodu slabej finančnej disciplíny platiteľov daní a tak mesto muselo začať riešiť situáciu predajom vlastného majetku. Som však rád, že získané finančné zdroje boli rozumne investované do rozvojových projektov, na ktoré budú môcť v budúcnosti nadväzovať ďalšie investície v úzkej kontinuite s vytvorenými hodnotami.

J. Medvedi:

- Zásadne sa neodlišujeme od ostatných miest. Nedostatok finančných prostriedkov zmierňujeme snahou ich efektívneho manažovania, hospodárením bez schodku, získavaním grantov, najmä zo zdrojov EÚ (napríklad skládka TKO 17 mil. Sk, rekonštrukcia teplárne – 4,5 mil. Sk), ale aj z domácich úverových zdrojov, niekedy s podporou Slovenskej záručnej banky pri úhrade úrokov (tohto roku asi 2,8 mil. Sk).

Ako by ste charakterizovali priestor vymedzený podnikateľskej sfére na území mesta?

MUDr. A. Slafkovský:

- Mestské zastupiteľstvo a predovšetkým poslanci za pravicové a stredové strany majú úprimnú snahu vychádzať v ústrety podnikateľským činnostiam, predovšetkým takým, ktoré vytvárajú nové pracovné príležitosti. Mesto nemá väčšie vlastníctvo pozemkov v priemyselnej zóne, čo, žiaľ, obmedzuje naše manévrovacie možnosti. Z administratívneho hľadiska sa snažíme rýchlo vybaviť všetku agendu. Sme v pravidelnom kontakte so zamestnávateľmi a v Rade manažérov máme priestor na rozdiskutovanie predmetov spoločného záujmu.

JUDr. J. Čech:

- Vysoko si vážim podnikateľskú sféru v našom meste. Aj keď legislatívne a ekonomické prostredie nie je ideálne pre začínajúcich a stredných podnikateľov, mestský magistrát, okrem veľkých podnikateľských subjektov ako SCP, a. s., a BZ Texicom, s. r. o., sa snaží vytvárať podmienky najmä pre rozvoj služieb a cestovného ruchu, kde sú perspektívy mesta. V tomto ohľade mnohé problémy konzultujeme s našou podnikateľskou komisiou, ktorá pracuje ako poradný orgán primátora mesta.

J. Medvedi:

- Vymedzenie priestoru podnikateľom má viacero aspektov. Územne je etablovaný v priemyselných zónach, pokiaľ ide o výrobcov a v ostatnej zástavbe, pokiaľ ide o obchod a služby. Ekonomicky je determinovaný ponukou a dopytom, najmä domácou kúpnou silou obyvateľov mesta a okolia v prípade obchodu a služieb. Priemysel má pôsobnosť na slovenskom aj stredoeurópskom trhu. Mesto sa pre podnikanie snaží vytvárať priestor primeranosťou miestnych daní, dostupnosťou inžinierskych sietí a ostatným komunálnym servisom. Pre orgány mesta sú veľmi dôležité korektné vzťahy s podnikateľským sektorom, ktoré chápu ako základ rozvoja mesta a únosnosti záťaže jeho územia.

Sú obyvatelia miest spokojní s úrovňou poskytovaných služieb? V ktorých oblastiach očakávate zlepšenie situácie v tomto smere?

MUDr. A. Slafkovský: - Mesto môže len nepriamo ovplyvňovať úroveň služieb, pretože nie je oprávneným orgánom pre živnostenské podnikanie, a tak je problém nekvalitných služieb mimo nášho dosahu. Je to predovšetkým otázka dopytu a ponuky a náročnosti zákazníkov. Snažíme sa v rámci možností a ovplyvnenia výšky prenájmu v mestských nehnuteľnostiach dosiahnuť to, aby aj menej lukratívne služby než sú erotické salóny a krčmy v meste fungovali. Mimochodom, erotický salón v meste nemáme. Ale ak mám hovoriť vážne, tak je treba priznať rezervy v dostupnosti služieb požadovaných hlavne turistami počas sezóny, na ktorú väčšina prevádzkovateľov nereaguje zmenou otváracích hodín. Správajú sa, ako keby ich zákazníci – turisti veľmi nezaujímali a pokojne o sedemnástej hodine „zamknú krám“.

JUDr. J. Čech: - Ak mám hodnotiť úroveň poskytovaných služieb podľa vyjadrení obyvateľov, je dobrá. V meste je zastúpená pomerne široká škála služieb, aj keď treba priznať, že nerovnomerne. Ponuka služieb sa orientuje do komunálnej oblasti, servisných služieb a v obmedzenej miere sú zastúpené aj sociálno-zdravotné služby, pretože sú poskytované špecifickému okruhu obyvateľov a vzhľadom na finančnú náročnosť sú v mnohých prípadoch nerentabilné.

Pri komplexnom pohľade však môžem konštatovať, že záujem podnikateľov je orientovaný prevažne na obchodné činnosti. V poslednom období sme zaznamenali rozvoj hlavne v bankovej sfére, keď v meste bolo zriadených niekoľko pobočiek či bankových expozitúr, čo vlastne tiež svedčí o ekonomickej sile mesta. Možno povedať, že rezervy sú vždy a je tomu tak asi všade. Uplatnenie i špecifického okruhu služieb je možné, ale vyplýva z dostatočného dopytu obyvateľstva i jeho ekonomického zázemia.

J. Medvedi:

- Aj tu pôsobí faktor trhu. Na jednej strane si pamätám na opakované sťažnosti Zväzu žien z roku 1990 ku kvalite a nedostatku chleba a pečiva, zeleniny a ovocia, mäsa a mäsových výrobkov, aj na nespokojnosť s otváracími a zatváracími hodinami. Dnes sa pod lákavým tovarom regále prehýbajú, ale za podstatne vyššie ceny. Nájdu sa však rezervy, najmä v profesionalite personálu pri obsluhe zákazníka, v protikladoch neochoty, komerčného násilia, nečestnosti pri kvalite, aj platení a podobne. Nenáročnosť klientov však takýto stav skôr prehĺbi a úmysel rozvíjať cestovný ruch dostáva údery pod pás. Rozvoj cestovného ruchu je oblasťou, ktorá má významnú perspektívu v našej zemepisnej polohe, a to je smer, ktorým chceme kráčať.

Veľa sídel zápasí s problémami, ktoré súvisia s dodávkami tepelnej energie do bytovej sféry. Táto úloha sa s blížiacou zimou stáva nanajvýš aktuálnou. Ako je to u vás?

MUDr. A. Slafkovský:

- Z vykurovacej sezóny strach nemám, ale mrzí nás to, že ešte stále nám je bytové družstvo dlžné peniaze vo výške asi 2 mil. Sk za dodávku tepla. Ťahá sa to od roku 1998, keď štátna dotácia nestačila vykryť stratu, ktorá vznikla limitovanou cenou za dodávku tepla pre občanov. V tomto smere je zatiaľ nevyriešený paradox, ktorý spôsobuje, že cena za teplo z centrálneho zdroja je pre občana podstatne vyššia, ako cena za teplo z nových kotolní, ktorými sme nahradili uhľové kotolne v správe Bytového podniku.

JUDr. J. Čech:

- Pred niekoľkými dňami mestské zastupiteľstvo schválilo vytvorenie novej obchodnej spoločnosti na zabezpečenie tepla v meste – Ružomberskej energetickej spoločnosti, a. s., ktorú tvoria hlavne firmy VMG, Lipsko a mesto Ružomberok. V plánovaných viacerých etapách by sa malo preinvestovať okolo 800 mil. Sk, takže tento projekt v oblasti tepelného hospodárstva patrí v komunálnych podmienkach medzi najväčšie na Slovensku. Očakávame, že sa vytvorí stabilná situácia na zabezpečovanie tepla nielen pre mesto, ale najmä pre jeho občanov, aby sa dlhodobo zabezpečila cena tepla bez výraznejších vonkajších vplyvov.

J. Medvedi:

- Výroba tepla tu pod Tatrami je strategickou prioritou, ktorej sa naša samospráva venuje nepretržite. Po generálnej rekonštrukcii rozvodov a uhoľnej kotolne na plynovú v sídlisku za parkom spolu v hodnote asi 13,5 mil. Sk, je po podobnej generálke tohto času v skúšobnej prevádzke kotolňa na sídlisku Prekážka, tiež asi za 13 mil. Sk. Čaká nás rekonštrukcia výmenníkovej stanice na kotolňu, pravdepodobne plynovú, v záujme zefektívnenia výroby tepla pre byty v Belanskej štvrti. Záujem o individuálne vykurovanie bytov je ojedinelý a nezapadá do koncepcie výroby tepla v meste, ktorá je orientovaná na výhody centrálnych zdrojov. Výrobu a dodávku tepla majú teraz v rukách odberatelia. Výrobcovia sú pripravení, podmienkou sú včasné platby za teplo.

Mestá Liptova sú známe aj z hľadiska cestovného ruchu. Akú váhu prikladáte projektom tohto druhu a aké sú vaše predstavy a zámery o ďalšom rozvoji v tomto rezorte?

MUDr. A. Slafkovský:

- Cestovný ruch je významnou súčasťou ekonomiky nášho regiónu a dovoľujem si odhadnúť, že bezprostredne poskytuje okolo 5-tisíc pracovných príležitostí a pri ďalších prispieva k udržaniu zamestnanosti. Preto je to oblasť, v ktorej samospráva môže a mala by prispievať významnou mierou k rozvoju. Možnosti sú rôzne, my napríklad spolufinancujeme jedno z najväčších informačných centier na Slovensku príspevkom vyše 700-tisíc Sk ročne, ktorého rozpočet je asi 1,5 mil. Sk. Podieľame sa na vydávaní materiálov propagujúcich nielen mesto, ale aj Liptov, ďalšími 300- tisíc Sk. Snažíme sa pôsobiť ako katalyzátor spoločných projektov propagujúcich naše mesto a región.

JUDr. J. Čech:

- Rozvoj cestovného ruchu je prioritným produkčným odvetvím, ktoré chceme ďalej rozvíjať. Krajinná konfigurácia mesta je špecifická tým, že prírodné prostredie alpínskych pohorí prerastá priamo do mestskej štruktúry, zásluhou čoho je Ružomberok jediným mestom na Slovensku s viac ako 30-tisíc obyvateľmi, ktoré má atribúty alpských miest. Priamo nad mestom sa nachádza jedno z najväčších lyžiarskych stredísk na Slovensku – Skipark. Ružomberok sa nachádza na významnej európskej križovatke ciest, ktorá smeruje k miliónovým európskym metropolám, pre obyvateľov ktorých budú alpínske pohoria Západných Karpát hlavné ciele lyžovania a ďalších rekreačných činností. A práve v ťažiskovom priestore týchto pohorí sa nachádza naše mesto. Máloktoré na Slovensku má také množstvo predpokladov rozvoja cestovného ruchu ako Ružomberok. Je preto logické, že ich rozvíjanie je pre nás jednoznačnou prioritou.

J. Medvedi:

- O rozvíjaní cestovného ruchu ako najperspektívnejšieho odvetvia národného hospodárstva sa na Slovensku len hovorí. Vytváranie podmienok na tento rozvoj stále zaostáva. Transformácia verejnej správy a presun kompetencií na mestá, obce a regióny môže priniesť zásadné zmeny, keď samospráva bude môcť rozhodnúť o daňových úľavách v prospech investícií do CR. Podpora CR zmení orientáciu obyvateľov v prospech estetizácie prostredia, hostiteľskej atmosféry, vzdelávania, najmä v jazykoch, v prospech zamestnanosti a konkurencieschopnosti s turizmom vo svete. Verejný sektor má v tejto oblasti veľké rezervy. V našom meste však dostane príležitosť byť ústretový pri rekonštrukcii hradu a kaštieľa, ktorá by sa mala začať v lete budúceho roka a skončiť v roku 2003.

Ako sa prejavil vo vašom meste vstup zahraničného kapitálu vo vzťahu k infraštruktúre?

MUDr. A. Slafkovský:

- Za posledné tri roky výrazne stúpol vplyv zahraničného kapitálu na život nášho mesta, kde už ani jedna väčšia firma nefunguje bez dlhodobých obchodných vzťahov so zahraničným kapitálom alebo má významné podiely zahraničného kapitálu priamo vo vlastníckej štruktúre. V obchodnej sieti je významne prítomná Delvita a Billa, ale väčšina zahraničného kapitálu je vo výrobných podnikoch, čím výrazne prispel k ich stabilizácii. Nezamestnanosť sa v našom meste pohybuje dlhodobejšie na úrovni 13 percent.

JUDr. J. Čech:

- Už som spomínal, že v oblasti zabezpečenia tepla naši partneri z Nemecka prinášajú aj zahraničný kapitál, ale nie sú jediní. SCP, a. s., nedávno získali tiež nového zahraničného partnera, ktorý by mal v najbližších rokoch preinvestovať niekoľko miliárd korún pri zabezpečovaní rozširovania nových výrobných a ekologických kapacít. Verím, že v novom tisícročí sa Ružomberok aj vďaka novozriadenej katolíckej univerzite stane zaujímavým a atraktívnym mestom, čo sa odrazí na príleve zahraničného kapitálu.

J. Medvedi:

- Zahraničný kapitál vstúpil do viacerých spoločností v našom meste. Tieto firmy sa zúčastňujú na podpore verejného života v meste a okolí, najmä v oblasti vzdelávania, kultúry, zdravia a športu. Najvýznamnejším partnerom takejto spolupráce je firma Alcatel Slovakia. Vplyv zahraničných firiem sa prejavuje najmä na zamestnanosti v nových technológiách, v kultúre pracovných vzťahov a zároveň sa vedú rokovania o ich výraznejšej účasti na budovaní infraštruktúry v meste.

Peter Farárik

Eva Berčíková

Počasie

Dnes bude na východe prevažne veľká oblačnosť a prehánky. Na ostatnom území oblačno a spočiatku miestami prehánky. Na západe neskôr zmenšená oblačnosť. Najvyššia denná teplota 20 až 24, na severe a východe miestami okolo 18 stupňov. Severozápadný až severný vietor 3 až 7 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 10 stupňov. V piatok bude oblačno, na juhu časom až polooblačno. Miestami prehánky. Nočná teplota 13 až 8, denná teplota 19 až 23, na severe okolo 16 stupňov. V sobotu bude polooblačno, na severe a východe až oblačno a ešte miestami prehánky. Nočná teplota 11 až 7, v údoliach okolo 4, denná teplota 17 až 21, na severe miestami okolo 15 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 4.54 a zapadne o 20.54 hod.

Amsterdampolojasno19
Atényjasno28
Belehraddážď19
Berlíndážď17
Bratislavaoblačno20
Bruseloblačno18
Budapešťpolooblačno21
Bukurešťpolooblačno23
Frankfurtdážď16
Helsinkizamračené15
Istanbulprehánky23
Kodaňprehánky18
Kyjev prehánky21
Lisabonjasno34
Londýnpolojasno21
Madridjasno33
Moskvapolooblačno25
Oslooblačno18
Parížpolooblačno22
Prahadážď17
Rímjasno28
Sofiadážď18
Štokholmdážď14
Varšavaoblačno21
Viedeňoblačno20
Záhreboblačno22
Ženevajasno27

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.