Bezmocnosť administratívy USA

Osama bin Ladín: Americké ministerstvá riadia Židia

Afganistan, Saudská Arábia, Irak, Pakistan, Jemen, Čečensko, Jordánsko, Egypt, Sudán, Izrael, Palestína, Keňa, Tanzánia, India, Bangladéš, Kambodža, Thajsko, Bosna, Chorvátsko, Dánsko, USA, Kanada, Austrália... Pestrý, takmer globálny zemepisný prehľad. Na prvý pohľad okrem atlasu túto skupinu krajín dohromady nič neviaže, hlbšou analýzou agentúrnych správ za posledné tri roky však zistíte, že spoločným menovateľom týchto štátov je najhľadanejší medzinárodný terorista, saudskoarabský miliardár Osama bin Ladín. Človek, ktorý svoje miliardy dolárov s fanatizmom pravoverného moslima zapriahol do svätého boja (džihádu) proti židovsko-americkému tandemu, ktorý vraj určuje chod celého sveta.

„Najdôležitejšie americké ministerstvá riadia Židia... Záujmy USA a Izraelu sa zhodujú a šíria po svete. Riešením je džihád a svišťanie guliek“ - takýmito slovami sa prihovára všetkým moslimským bojovníkom na svete. Kuvajtský denník Ar-Raj al-Ámm v utorok informoval, že sa mu podarilo získať videozáznam, na ktorom sa bin Ladín okrem výzvy na svätý boj priznáva aj z vlaňajšieho autorstva samovražedného útoku na americkú vojenskú loď Cole v jemenskom prístave Aden. Na videokazete rozoznať skupiny islamských bojovníkov, ktorí nacvičujú rôzne bojové akcie. Napríklad streľbu do terča s portrétom Billa Clintona. Podľa tohto údaju nie je videopáska práve najčerstvejšia, avšak bin Ladínove hrozby sú naozaj veľmi aktuálne. Od leta 1998, keď zafinancoval elimináciu amerických ambasád v Keni a Tanzánii (224 obetí), je jeho meno skloňované takmer každý deň. Pre administratívu USA sa stal dokonalou obsésiou. Vo februári 1999 americký denník USA Today priniesol dôvernú správu, že len za uplynulý polrok sa ľudia kontrolovaní bin Ladínom pokúšali najmenej sedemkrát odpáliť bombové nálože pred americkými ambasádami v rôznych kútoch sveta. V apríli toho istého roka uväznený egyptský člen Džihádu Ahmád Salámá Mabrúk priznal, že Svetový islamský front za boj proti Židom a miešancom, ktorému šéfuje ten istý Osama bin Ladín, vlastní chemické a bakteriologické zbrane, ktoré chce použiť proti americkým a izraelským cieľom. Neskoršie fámy o chystaných atentátoch na americké ambasády v Kambodži a v Jordánsku, jadrový reaktor v Sydney počas olympiády či ciele v USA a v Kanade sa našťastie nepotvrdili, tajné služby však boli málo operatívne v Jemene, kde vlani 12. októbra 17 amerických vojakov prišlo o život pri atentáte na ich vojenské plavidlo.

Päť miliónov USD. Toľko núka Biely dom za informácie o bin Ladínovi, ktoré by umožnili lapiť alebo zlikvidovať tohto superteroristu. Nepolapiteľný, iba 45-ročný miliardár si našiel tú najlepšiu skrýšu, akú pred Američanmi mohol objaviť. Dokonalý trezor. V afganských horách neďaleko mesta Kandahár (svoj pobyt pravidelne mení) je chránený vládnym fundamentalistickým islamským hnutím Taliban, ktoré maximálne profituje z jeho peňazí a okrem toho Američania bezmocne pozerajú na mapu, keďže na západe Afganistan hraničí s nepriateľsky naladeným Iránom, na severe s Moskvou kontrolovaným Spoločenstvom nezávislých štátov a na východe s rozhnevanou Čínou. Jediná schodná cesta je z juhu cez Pakistan, ibaže vlani v októbri pakistanské úrady nepovolili prelet amerických lietadiel nad svojím územím. Bin Ladín je nedostupnejší ako keby bol na Marse. Aj preto USA vyvíjajú enormné presvedčovacie úsilie na Taliban, aby dobrovoľne vydal ich najväčšieho nepriateľa. Bin Ladín však používa tie najšikovnejšie kamuflážne triky, od účelovej propagandy, že umiera na zlyhanie obličiek až po správy o jeho pobyte v Iraku (veľký kamarát so Saddámom Husajnom) alebo Čečensku. Tiež drží krok s módou a prostredníctvom internetu koordinuje svoje výbušné misie.

Pre USA, ktoré majú tendenciu udávať tón celému svetu, je vrcholne nepríjemné, že si nevedia poradiť s jediným človekom a jeho nebezpečnou organizáciou. Lebo bin Ladín vo svojej zhubnej činnosti pokračuje. Minulý týždeň zmarili ním chystaný atentát v Jemene, množia sa signály o jeho intenzívnej podpore fundamentalistických palestínskych hnutí v Pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu a už niekoľko rokov sa vie o jeho moderných výcvikových táboroch pre moslimov z celého sveta. Tu vycvičení vojaci bojujú na strane Talibanu sú aktívni v Čečensku a podľa všetkého pôsobili aj v Bosne (bin Ladín má od roku 1993 bosniansky pas) a zrejme aj v iných konfliktných sporoch. Preto by americký prezident George W. Bush mal ešte raz dobre uvážiť slová ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý mu v sobotu v Ľubľane pripomenul, že najväčším rizikom pre bezpečnosť nie sú technologicky zastarané štáty ako KĽDR, ale práve islamskí fundamentalisti, ktorí aj na príklade Čečenska testujú svoj vplyv a moc. Možnože práve preto je teraz americko-ruské spojenectvo vítané viac ako kedykoľvek predtým.

Iaromír Novák