Veštenie z krištáľovej gule

Celý život platil vysoké odvody, potrebuje pomoc, niet z čoho

Nemožno sa čudovať, že v súčasnej situácii má podnikateľská sféra k úrovni nášho zdravotníctva vážne výhrady, ba dá sa povedať, že mnohí podnikatelia sú nahnevaní. Väčšina z nich platí vysoké odvody za seba, nemalé za zamestnancov a nielenže nič za to nedostávajú, ale nemôžu očakávať ani len adekvátnu zdravotnícku starostlivosť. Služby v tomto rezorte sú odrazom situácie, lekári získali protestnými akciami imaginárne zvýšenie platov, teda bez finančného krytia. Nemocnice, ktorým klopú na dvere exekútori, nie sú schopné získať peniaze inak ako prepúšťaním, rušením lôžok či znižovaním úrovne zdravotníckej starostlivosti. Lekárnici zatvorenými lekárňami toho pri vymáhaní vlastných peňazí tiež veľa nedosiahli a riadiaci manažment zdravotníckych zariadení sa správa podľa hesla „Zachráň sa, kto môžeš!“. V praxi to znamená, že najlepší pacient je ten, o ktorého sa postará ktosi iný. Takéto podmienky sú často zdrojom dezilúzie. Nie raz sa z medicínskych radov ozvalo, že vedieť tak, čo sa v skutočnosti za veľkorysými sľubmi ukrýva, boli by pred ani nie tromi rokmi postupovali určite inak. Nuž, sklamalo umenie predvídať a chýbala reálna prognóza, hoci aj z krištáľovej gule. Lekári či ostatní zdravotnícki pracovníci nie sú však jediní, ktorí výrazne doplácajú na terajší nepodarený systém. Pravda je, že to všetko dopadá najmä na tých, ktorí za takúto zdravotnícku starostlivosť platia. Napríklad Miroslav Procházka, konateľ firmy WEGA - MS, pre Hospodársky denník okrem iného uviedol, že štátne zdravotníctvo je veľmi nepružné. Podľa neho na Slovensku majú zelenú obchodné jastraby, ktoré využívajú ekonomický a legislatívny chaos. „Ťaží ma, že sa národ oháňa demokraciou, ale tak nekoná, hoci správnou koncepciou zdravotníctva, zásadnými systémovými zmenami, optimálnym modelom a múdrym manažmentom nemocníc sa dá vyjsť z chaosu. Doteraz však nikto nenašiel odvahu na tento radikálny krok, nepresadzujú sa objektívne a potrebné zmeny, ale subjektívne požiadavky. Je pozoruhodná a alarmujúca filozofia niektorých vysokých štátnych úradníkov, ktorí tvrdia, že štát môže všetko. Veď štát má byť inštitúciou, ktorá má slúžiť občanom, mal by predovšetkým dodržiavať zákony a dbať na to, aby niekoho nezvýhodňoval vo vzťahu k zákonom v stanovenom správaní. Je smutné, že v zdravotníctve ide len o peniaze.“ M. Procházka je presvedčený, že základom v ekonomike sú malí živnostníci a malí podnikatelia. V súčasnosti sú však podľa jeho vyhlásenia mnohí likvidovaní napríklad aj tým, že poctivo odvádzajú v porovnaní s mnohými veľkými podnikateľmi zákonom stanovené odvody, teda aj zdravotné. Pri každom omeškaní platia pokuty, čo v prípade veľkých podnikateľov často nie je. Všeobecný nedostatok financií sa odráža aj na celkovej úrovni poskytovanej zdravotníckej starostlivosti, hoci sú aj špičkoví odborníci, ktorí v nepredstaviteľne skromných podmienkach dosahujú vynikajúce výsledky. A keďže sa táto firma zaoberá predajom zdravotníckej techniky, je tu skutočný prehľad o tom, aké pracoviská existujú, no najmodernejšou technikou sú väčšinou vybavené tie súkromné.

Ing. Alexander Melicher, majiteľ spoločnosti Čipo, zaoberajúcej sa inžinierskou, projektovou a obchodnou činnosťou so sídlom v Piešťanoch, hodnotí skúsenosti so zdravotníctvom spred niekoľkých dní, pretože sa vrátil z nemocnice. Okrem toho, že si musel priniesť všetky hygienické potreby, nadobudol presvedčenie, že pacientovi sťažuje pobyt ani nie tak vlastná choroba, ako skôr fakt, že ošetrujúci lekár je bezmocný, pretože má zviazané ruky nedostatkom všetkého, čo k svojej práci potrebuje. Chýbajú aj také základné vybavenia oddelenia, ako sú obväzy, a tak sa šetrí, kde sa dá. Negatívny pocit vyvolali u tohto podnikateľa aj nedávno zatvorené lekárne. Uvedomil si, že jeho celoživotné platby zdravotníctvu mu v podstate nemôžu byť vrátené v čase, keď to akútne potrebuje.

Ľudmila Koníková

Zora Petrášová