Reforma či čosi iné?

Komentuje Ľudmila Koníková

Také koryto zvykne bývať z ekonomickej stránky veľmi výnosná vec. Bez ohľadu na to, ako intenzívne sa tí, ktorí ho získali, udierajú do pŕs so slovami, že im ide najmä o občana. Alebo o zdravie obyvateľstva. Zvyčajne ide o pracovníkov najvyššej riadiacej sféry a bijú sa najmä po náprsnej taške. Veď ako inak by mohli situáciu v zdravotníctve nazývať reformou? Priemerne inteligentnému človeku stačí niekoľko základných faktov: miesto riešenia problémov dostali nemocnice ďalší, musia si poradiť s ministerským sľubom. To, že si pacienti nosia na lôžkové oddelenia hygienické potreby, by sa dalo prežiť, no nedostatok základného zdravotníckeho materiálu ťažko.

Ďalšie skutočnosti: o 4 mil. Sk prišla napríklad prostredníctvom exekúcií len Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici. Krajné riešenie vymáhania dlhov totiž zvolili firmy, ktoré prevzali pohľadávky od štátneho podniku Medika, ktorý je od 1. 3. 2000 v likvidácií. Celkovo mu dlhovali 63 mil. Sk, z toho 51 mil. Sk Medika postúpila ôsmim firmám, z ktorých väčšina nemá so zdravotníctvom nič spoločné. Plánované zvyšovanie tarifných platov zdravotníkov zaťaží ich rozpočet mesačne o 12 až 14 mil. Sk. A keďže vedenie nemocnice neuvažuje o hromadnom prepúšťaní zamestnancov, pretože posledné dva roky si plní záväzok znižovania počtu pracovníkov, budú musieť ubrať z prostriedkov určených na prevádzku alebo z financií na lieky a špeciálny zdravotnícky materiál. Slovenská lekárska komora dôrazne vyhlásila, že katastrofický scenár v zdravotníctve spustený využitím legislatívnych prostriedkov na vymáhanie podlžností voči lekárňam hrozí rizikom krachu dominujúcej VšZP. Upozorňujú kompetentných, že ak na vymáhanie svojich pohľadávok použijú rovnaké metódy aj iné segmenty zdravotníctva, napríklad nemocnice či súkromná sféra, bude pád systému neodvratný. Takže ide u nás o „špeciálnu reformu“ alebo o čosi iné?