Problém absolventov

Komentuje Dagmar Piršelová

Blíži sa koniec školského roka. Dá sa preto očakávať, že sa v letných mesiacoch zvýši počet nezamestnaných. Minulý rok to postihlo takmer polovicu z nich. Už vtedy sme poukázali na to, že ide o umelé zvyšovanie tohto ukazovateľa. Jeden liek na tento problém by bol. Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa nepovažujú tzv. posledné prázdniny vysokoškolákov (pod podmienkou, že dieťa už nevstúpilo do zamestnania alebo nebolo zaradené do evidencie nezamestnaných). Čo keby sa upravilo ustanovenie § 5 zákona č. 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov na znenie platné do polovice roku 1998? Došlo vtedy k zásadnej zmene, zrejme v snahe ušetriť na prídavkoch na deti. Niečo sa možno ušetrilo i na daniach, pretože tento ukazovateľ platí aj na posúdenie detí ako vyživovaných osôb na daňové účely. Vrátilo sa to však späť ako bumerang vo zvýšení miery nezamestnanosti. Ktorý práve skončený študent nezoberie rád sociálnu podporu v čase, keď si hľadá miesto? Stačí považovať tzv. posledné prázdniny, nielen po strednej, ale aj po vysokej škole, za sústavnú prípravu na budúce povolanie. Ide o dva-tri mesiace, počas ktorých si mnohí absolventi zamestnanie nájdu. Rodičia ich vyživovanie ešte tie dva-tri mesiace zvládnu a podpora štátu je iste vyššia ako „len“ platenie povinného poistného a prípadných prídavkov na deti. To, že uvedená zmena zákona by síce znamenala určité prostriedky ešte na prídavky na deti (len v niektorých prípadoch) a zníženie príjmu štátneho rozpočtu z daní (u osôb, u ktorých by sa naďalej považovali ešte za vyživované osoby), by bolo iste menej ako výška podpôr, ktoré noví absolventi ihneď získajú len z toho dôvodu, že ešte nezohnali zamestnanie.