Pod pokrievkou riadne vrelo

Pozadie okolo vyhlásenie štrajku železničiarov

Generálna rada Odborového združenia železničiarov (OZŽ) vydala 14. júna vyhlásenie k dôvodu odvolania plánovaného štrajku. Obvinila vedenie Železníc SR z brutálneho zastrašovania zamestnancov, preto títo ustúpili od úmyslu štrajkovať. Generálna rada sa stavia do pozície, že preto odvolala štrajk, lebo si uvedomila zodpovednosť za niekoľko skupín zamestnancov, ktorí mienili vstupovať do koľajiska, a tak brániť pohybu vlakov, ako aj zodpovednosťou voči svojim členom a zamestnancom ŽSR. Vedenie ŽSR privítalo toto gesto OZŽ, ale pýta sa, prečo si to uvedomilo až tri minúty pred začiatkom štrajku, hoci ho vedenie ŽSR na túto zodpovednosť stále upozorňovalo.

Aké sú fakty?

Jozef Schmidt, predseda OZŽ, osobne ráno 7. júna odovzdal generálnemu riaditeľovi ŽSR oznámenie o uskutočnení štrajku s cieľom vyzvať poslancov NR SR, aby neschválili návrhy zákonov rozdeľujúcich ŽSR na dva subjekty. Generálny riaditeľ ŽSR Andrej Egyed nechal osobne doručiť list, v ktorom predsedu oboznámil, že o štrajku mieni s OZŽ rokovať, ale že ho považuje za nezákonný so všetkými dôsledkami. Ak by sa štrajk uskutočnil, OZŽ musí brať na seba plnú zodpovednosť za jeho dôsledky. Predseda OZŽ listom navrhol rokovanie na 11. júna s cieľom prerokovania a riešenia problematiky zabezpečenia štrajku a iných skutočností. Základným problémom bolo, či je štrajk zákonný alebo nie. Vedenie ŽSR vychádzalo zo znenia Ústavy SR čl. 37, kde je uvedené: „Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky určí zákon.“ Vedenie ŽSR za takýto zákon považovalo zákon č. 2/1991, keďže zatiaľ iný neexistuje. OZŽ vyhlásilo štrajk len podľa čl. 34 odst. prvá veta a odmietlo splniť podmienky na organizáciu a priebeh štrajku. Vedenie ŽSR nežiadalo splnenie predloženia súhlasu viac ako 50 % zamestnancov, ale

trvalo na

podmienkach zabezpečujúcich možnosť vykonať opatrenia na ochranu a bezpečnosť cestujúcej verejnosti a všetkých zamestnancov ŽSR, čo predstavitelia OZŽ rázne odmietli. Preto sa vedenie ŽSR obrátilo na Krajský a Okresný súd v Bratislave s návrhom na určenie nezákonnosti štrajku a s návrhom nariadenia predbežného opatrenia. Generálny riaditeľ, krízový štáb a vedenie ŽSR si s plnou vážnosťou uvedomovali prípadné dôsledky štrajku, a preto generálny riaditeľ vydal vyhlásenie č. 210, v ktorom vyzýval splniť si povinnosť voči cestujúcej verejnosti, zamestnanom ŽSR z hľadiska ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a v neposlednom rade pri ochrane majetku SR. OZŽ s týmto nesúhlasilo a tvrdilo, že kým súdy nerozhodnú o nezákonnosti štrajku, nikto nemá právo tvrdiť, že je nezákonný a vyzvalo prednostov železničných staníc nedodržať príkaz generálneho riaditeľa. Štrnásteho júna predseda OZŽ Jozef Schmidt o 8.49 hod. odovzdal generálnemu riaditeľovi ŽSR Andrejovi Egyedovi list, v ktorom ho okrem iného upozornil, že z dôvodu neakceptovania návrhu dohody, ktorú pripravila OZŽ, začína dochádzať k nekontrovateľným aktivitám zamestnancov, tí sú odhodlaní brániť

jazde vlakov

aj fyzickým obsadením koľajiska. Po preštudovaní listu generálny riaditeľ ŽSR predsedovi OZŽ listom oznámil, že pretože nedošlo k dohode, on osobne, ako aj vedenie ŽSR sa od vyhláseného štrajku dištancujú. Kategoricky odmietol názor, že na zamestnancov vytvárali brutálny nátlak a ak to OZŽ tvrdí, nech predloží o tom dôkaz. Zdôraznil, že štrajk zrejme väčšina zamestnancov odmietla, lebo nemal zmysel a cieľ. Generálny riaditeľ ubezpečil predsedu OZŽ, že v prípade, ak súd vyhlási štrajk za zákonný, nebude vedenie ŽSR vyvodzovať žiadne dôsledky voči organizátorom štrajku, ako ani proti zamestnancom, ktorí sa na štrajku zúčastnia. Keď súd vyhlási štrajk za nezákonný, bude vedenie ŽSR postupovať podľa platných zákonných noriem a predpisov. Na záver vedenie ŽSR zdôraznilo, že z desiatich odborových organizácií sa proti štrajku vyjadrilo šesť, dve sa nevyjadrili a len jedno podporilo výzvu na štrajk.

Generálny riaditeľ a vedenie sa s dôverou obrátili na zamestnancov ŽSR a ďakujú im, že pochopili dôveru v nich vkladanú a nesklamali ju.