Pracujeme nadčas

Iba každý druhý človek môže povedať, že má vždy v rovnaký čas v práci „padla“. Polovica ľudí zostáva v práci aspoň niekedy dlhšie, dôvody pre „nadčasovú“ prácu môžu byť pritom rôzne. Z výskumu vyplýva, že pri práci na čas nepozerajú najmä podnikatelia. Viac ako tridsať percent z nich zotrváva v práci denne viac ako tri hodiny navyše. „Na počet odpracovaných hodín priveľmi nepozerám, mám stále veľa práce a domov prichádzam až neskoro v noci,“ vraví majiteľ menšej stavebnej firmy Jozef.

Podľa vekovej štruktúry sa zdržujú v práci dlhšie najmä ľudia vo veku od tridsať do päťdesiat rokov. Neskôr sú už väčšinou natoľko skúsení, že si dokážu veci preorganizovať inak. U mladšej vekovej kategórie je nadčasová práca spojená predovšetkým so snahou o zlepšenie pracovnej pozície. Zreteľne častejšie nad bežnú pracovnú normu pracujú muži ako ženy. Vysvetlenie je celkom jednoduché. Väčšina slovenských žien ešte stále žije vo svojej dvojrole zamestnanca a „domácej“ a už iba z princípov fyzikálnych zákonov sa do každodenných dvadsiatich štyroch hodín máloktorej žene vojde totiž profesijná činnosť mimo pracovného času. Na strane druhej práve muži sa viac zameriavajú na profesionálnu kariéru.

Rozhodnutie pracovať dlhšie, ako je zákonná norma, je dnes väčšinou dobrovoľné, motivované pocitom zodpovednosti za činnosť a výsledky či už ekonomické, alebo mimoekonomické. Dôvodom môžu byť finančné odmeny, túžba po kariére alebo snaha udržať sa na špičke.

Rozhodne však neplatí priama úmera, že čím viac času práci človek venuje, tým lepšie sú jeho pracovné výsledky. Viac odpracovaného času v tomto prípade vôbec neznamená vyššiu efektivitu práce, niekedy skôr naopak. Pokiaľ človek zabúda na voľný čas a nevyhnutnú relaxáciu, skôr či neskôr mu

začne „prepracovaný“ čas chýbať. To sa odrazí negatívne na jeho kondícii - fyzickej i psychickej.