Zmena v užívaní stavby

V našich súčasných podmienkach nie je ojedinelým javom, že stavba sa užíva na iný účel než na účel uvedený v kolaudačnom rozhodnutí. Ako má správca dane z nehnuteľností správne postupovať pri zdaňovaní stavieb, ak zistí rozpor medzi účelom uvedeným v kolaudačnom rozhodnutím a skutočným užívaním stavby?

- Podľa ustanovenia § 85 zákona č. 50/1976 Zb o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) možno stavbu užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby si vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby.

Ak sa stavba užíva na iný ako uvedený účel, je takéto užívanie stavby v rozpore s kolaudačným rozhodnutím. To sa podľa § 105 stavebného zákona klasifikuje ako priestupok proti stavebnému poriadku a uloží sa pokuta vo výške stanovenej stavebným zákonom. Tieto záležitosti, ako aj ich riešenie sú však plne v kompetencii stavebného úradu. Správca dane z nehnuteľností môže však na tieto skutočnosti upozorniť stavebný úrad s tým, že zladenie skutočného užívania stavby s účelom uvedeným na kolaudačnom rozhodnutí je záležitosťou stavebného úradu.

Ak správca dane z nehnuteľností zistí pri vyrubovaní dane z nehnuteľností rozpor medzi účelom uvedeným v kolaudačnom rozhodnutím a skutočným užívaním stavby v prípade stavieb pôdohospodárskych, priemyselných a na ostatnú podnikateľskú činnosť, určí sa sadzba dane zo stavieb podľa skutočného užívania stavby v súčinnosti s klasifikáciou produkcie ( § 11 § 8 ods. 6 vyhlášky č. 142/1996 Z. z.).

Skutočnosť, že tieto stavby ( § 11 písm. b), e), f) zákona o dani z nehnuteľností ) sa zatrieďujú na účely zdanenia daňou zo stavieb podľa druhu produkcie, ktorá je v nich zabezpečovaná, nevylučuje a ani nepopiera všeobecnú platnosť ustanovení stavebného zákona (§§ 76 až 85).

Jedine v prípadoch stavieb využívaných na zabezpečenie pôdohospodárskej produkcie, priemyselnej produkcie a ostatnej podnikateľskej činnosti možno v prípade rozporu medzi právnym stavom a skutočným užívaním stavieb určiť sadzbu dane zo stavieb podľa skutočného užívania stavby v súčinnosťou s klasifikáciou produkcie.

Klasifikácia produkcie bola vyhlásená Opatrením Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 172/ 1995 Z. z. Je určená na kategorizáciu produktov, čiže výrobkov, tovarov a služieb, pričom každý výrobok alebo činnosť môžu byť uvedené len na jednom mieste klasifikácie.

Predmetom klasifikácie sú predovšetkým výrobky (poľnohospodárske, priemyselné a iné), pričom nie je rozhodujúce, či sú dodávané pre výrobnú alebo nevýrobnú spotrebu, investičnú výstavbu alebo na vývoz. Okrem výrobkov sú v klasifikácii zaradené i dielce priemyselných výrobkov, kompletačné výrobky a príslušenstvo priemyselných výrobkov, práce výrobnej povahy všetkých výrobných odvetví, činnosti a služby vykonávané formou dodávky na zákazku, ako aj stavebné práce, ktoré sa vykonávajú pri výstavbe nových stavebných objektov, pri rekonštrukcii, resp. modernizácii.

Každý produkt (výrobok, tovar, služba) má v klasifikácii pridelený 6-miestny kód. Produkty sú zatriedené do jednotlivých oddielov, sekcií, skupín, tried a podtried.

Rovnocenné alebo príbuzné výrobky, tovary alebo služby vytvárajú subkategórie a kategórie.

Výnimkou z uvedeného je však prípad, v ktorom sa podnikateľská alebo iná zárobková činnosť alebo prenájom vykonáva v stavbách alebo v ich častiach oslobodených od dane zo stavieb podľa § 9 ods. 1 zákona o dani z nehnuteľností, ktoré nie sú určené svojím účelom na podnikanie. Pri určovaní sadzby dane sa nepostupuje podľa druhu zabezpečovanej produkcie v stavbách, ale sa uplatní sadzba dane 3 Sk/1 m2 podľa § 11 ods. 1 písm. g) zákona o dani z nehnuteľností (vyhláška MF SR č. 74/1997 Z. z.). Typickým príkladom uvedenej výnimky sú stavby napr. zdravotníckych zariadení, v ktorých sú priestory prenajímané napr. i exekútorskému úradu, poisťovacej spoločnosti, obchodnej spoločnosti či banke. Samozrejme, za prenajaté priestory sa daň zo stavieb vyrubuje, ale uplatní sa sadzba dane 3 Sk/ m2, a to bez ohľadu na typ produkcie zabezpečovanej v prenajatej časti stavby zdravotníckeho zariadenia. Ostatné časti zdravotníckeho zariadenia, ktoré nie sú v prenájme a nevyužívajú sa na podnikanie, sú oslobodené od dane zo stavieb.

Pri stavbách na bývanie, stavbách na individuálnu rekreáciu a garážach (§ 11 ods. 1 písm. a), c), d) zákona o dani z nehnuteľností) sa sadzba dane určuje zásadne v závislosti od účelu uvedenom v kolaudačnom rozhodnutí.

Aký je z hľadiska dane z nehnuteľností rozdiel medzi stavbami využívanými na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie a na skladovanie inej ako vlastnej pôdohospodárskej produkcie?

- Oba typy skladovania sa vo väzbe na daň z nehnuteľností dôsledne rozlišujú. Do skupiny stavieb, ktoré podliehajú dani zo stavieb podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o dani z nehnuteľností ako stavby na pôdohospodársku produkciu, nemožno zaradiť stavby na skladovanie inej ako vlastnej pôdohospodárskej produkcie.

Za skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie sa pritom považuje na účely dane z nehnuteľností skladovanie všetkých produktov dopestovaných výrobcom, zahrnutých (Z) a tiež zahrnutých (TZ) v klasifikácii produkcie v kategóriách A a B.

Ak by výrobca tento svoj produkt predal inej osobe a až táto by produkt skladovala, ide o stavbu na skladovanie inej ako vlastnej pôdohospodárskej produkcie (§ 11 ods. 1 písm. f) zákona o dani z nehnuteľností), príp. môže ísť o veľkoobchod s poľnohospodárskymi surovinami (sekcia 51.2) - kategória G, z čoho vyplýva i príslušná sadzba dane ( § 11 ods. 1 písm. f) cit. zákona o dani z nehnuteľností).