Čo znamenajú kategórie

Pri správe dane z nehnuteľností ustavične dochádza k sporom pri zaraďovaní pozemkov do daňovej kategórie stavebných pozemkov. Nielen daňovníci, ale často i samotní správcovia tejto dane postupujú pri zdaňovaní stavebných pozemkov v rozpore so súčasne platným zákonom č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov („zákon o dani z nehnuteľností“). Skôr, ako si objasníme prípady, v ktorých v žiadnom prípade nemôže dôjsť k zdaneniu pozemkov ako stavebných, pripomeňme si základné pojmy:

Za stavebné pozemky na účely zákona o dani z nehnuteľností sa považujú pozemky určené na zastavanie rozhodnutím o umiestnení stavby alebo stavebným povolením (vydaným v zlúčenom územnom a stavebnom konaní) vo výmere pozemku, na ktorý sa rozhodnutie vzťahuje, a to až do vydania kolaudačného rozhodnutia (§ 3 ods. 2 zákona o dani z nehnuteľností).

Nezastavaným pozemkom je pozemok, ktorý v katastri nehnuteľností nie je vedený ako zastavaná plocha a nádvorie a na tomto pozemku nie je umiestnená iná, v katastri nehnuteľností k 1. januáru zdaňovacieho obdobia evidovaná stavba (§ 3 ods. 3 zákona o dani z nehnuteľností).

Dôležité je uvedomiť si, že pozemok sa na zastavanie určuje dvoma rozhodnutiami:

a) stavbu možno na pozemku umiestniť rozhodnutím o umiestnení stavby, ktoré sa vydáva v samostatnom územnom konaní,

b) alebo stavebným povolením vydanom v zlúčenom (spojenom) územnom a stavebnom konaní, ktorým sa stavba na pozemku umiestňuje a zároveň sa i povoľuje jej realizácia.