Kedy nejde o stavebný pozemok

Pre daňovú prax bude iste zaujímavý prehľad prípadov, v ktorých nemožno pozemok zdaňovať daňou z pozemkov ako stavebný:

Pozemok uvedený v rozhodnutí o umiestnení stavby alebo v stavebnom povolení vydanom v zlúčenom územnom a stavebnom konaní, ktorý je zastavaný.

Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v právoplatnom rozhodnutí o umiestnení stavby alebo v právoplatnom stavebnom povolení vydanom v zlúčenom (spojenom) územnom a stavebnom konaní, pričom všetky tieto parcely musia ako celok spĺňať podmienku nezastavanosti pozemku. Ak je čo len jedna z nich zastavaná, pozemok ako celok (všetky parcely) na účely dane z nehnuteľností nie je stavebným pozemkom. Nie je prípustný častý postup správcov tejto dane, ktorí v takomto prípade z celkovej výmery pozemku vylúčia výmeru zastavanej parcely a za stavebný pozemok považujú zvyšné (nezastavané) parcely.

Pozemok zastavaný stavbou užívanou bez vydania kolaudačného povolenia.

Ak sa stavba začne užívať pred jej kolaudáciou, má táto skutočnosť dosah na daňovníka dane z nehnuteľností v tom, že pozemok priamo zastavaný neskolaudovanou stavbou (t. j. zastavaná plocha) nikdy nemožno považovať za stavebný pozemok. On totiž podľa § 3 ods. 4 písm. a) zákona o dani z nehnuteľností vôbec nie je predmetom dane z pozemkov.

Stavba i keď neskolaudovaná, ale užívaná, je predmetom dane zo stavieb.

Zvyšná časť pozemku sa na účely dane z nehnuteľností považuje za stavebný pozemok.

Pretože všetky tri uvedené zásady musia platiť súčasne, v danom prípade dochádza teda k vylúčeniu časti pozemku zastavaného neskolaudovanou stavbou z celkovej výmery stavebného pozemku. Na jednej strane platí, že zaradenie pozemku do skupiny stavebných pozemkov trvá až do vydania (resp. nadobudnutia právoplatnosti) kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ale na druhej strane predmetom dane zo stavieb je i stavba, ktorá sa užíva bez právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Nadväzne na túto skutočnosť sú z predmetu dane z pozemkov vylúčené pozemky zastavané stavbami, ktoré podliehajú dani zo stavieb a dani z bytov.

Máme teda dve obmedzujúce podmienky (kolaudačné rozhodnutie a zastavanie pozemku stavbou podliehajúcou zdaneniu), v dôsledku ktorých časť pozemku priamo zastavaná stavbou zdaňovanou daňou z nehnuteľností nie je stavebným pozemkom (a ani predmetom dane z pozemkov). Zvyšná časť je stavebným pozemkom.

Stavebný pozemok nemôže tvoriť jeden funkčný celok so stavbou a byť oslobodený.

Oslobodenie stavebného pozemku od dane z pozemkov z dôvodu, že tvorí jeden funkčný celok so stavbou napr. slúžiacou zdravotníckym zariadeniam, školám alebo slúžiacou na vykonávania náboženských obradov cirkví, nie je možné.

Pri voľbe daňového režimu si treba uvedomiť, že v oslobodzovacom ustanovení (§ 4 ods. 1 písm. d/, e/ zákona o dani z nehnuteľností) sa hovorí o stavbách.