Pôjde NATO do Macedónska?

Viaceré členské krajiny deklarujú pripravenosť angažovať sa

Skopje (TASR) - Neexistuje vojenská operácia bez rizika, vyhlásil včera hlavný veliteľ síl NATO v Európe, americký generál Joseph Ralston v súvislosti s prípravami Severoatlantickej aliancie na vojenskú intervenciu v Macedónsku, ktoré sa ocitlo na pokraji občianskej vojny v dôsledku aktivít albánskych separatistov. Podľa Ralstona existuje riziko dokonca aj pri každodenných výcvikových úlohách. Hlavný veliteľ síl NATO v Európe to uviedol pri príležitosti návštevy poľského prezidenta Aleksandra Kwašniewského v Monse. „Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby naši vojaci boli vycvičení a vybavení tak, aby mohli čeliť riziku,“ vyhlásil Ralston, podľa ktorého už viacero krajín ponúklo svoje sily na zásah v Macedónsku. Francúzska vláda včera potvrdila pripravenosť zúčastniť sa na intervencii po boku ostatných členských krajín NATO v Macedónsku, aby pomohla tamojšej vláde prekonať krízu. Informoval o tom hovorca francúzskeho ministerstva obrany Jean-Francois Bureau.

Aj Grécko chce vyslať do Macedónska svoju jednotku, ktorá by sa v rámci intervencie NATO mohla podieľať na odzbrojovaní albánskych rebelov. Motorizovaná jednotka by mala mať 300 vojakov. O úvahách Grécka vyslať svoj kontingent do konfliktných oblastí včera v metropole Aténach informoval jeden z hovorcov gréckeho ministerstva zahraničných vecí. Korigoval tým informácie gréckych médií, že do Macedónska vyšlú až 600 príslušníkov armády.

Ruský minister obrany Sergej Ivanov včera uviedol, že Rusko by mohlo tiež spolupracovať pri odzbrojovaní albánskych povstalcov v rámci vojenskej intervencie NATO v Macedónsku. „Ak nás pozvú, aby sme sa (na operácii) zúčastnili za rovnocenných podmienok, viem si to dobre predstaviť,“ reagoval Ivanov na stredajšie oznámenie NATO o tom, že je pripravené vyslať do Macedónska 3000 vojakov. Tí by mali dohliadať na odzbrojovanie rebelov z albánskej Národnej oslobodzovacej armády (UCK), ak sa etnickí lídri dokážu dohodnúť na riešení krízy. Podľa Ivanova však zlyhanie NATO pri odzbrojení albánskych ozbrojencov v Kosove spustilo krízu v susednom Macedónsku. Začiatkom tohto roka totiž povstalci z radov macedónskych etnických Albáncov začali bojovať práve s podporou z Kosova a dohnali tak krajinu s prevažne pravoslávnym slovanským obyvateľstvom na pokraj občianskej vojny.

Rumunský minister zahraničných vecí a súčasný predseda Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Mircea Geoana včera vyzval na kompromis v Macedónsku, a tento týždeň označil za rozhodujúci pre ďalšiu budúcnosť krajiny. Zároveň vyzval, aby rokujúce strany v Skopje dospeli k výsledku ešte pred 25. júnom, keď sa zídu šéfovia diplomacií krajín EÚ v Luxemburgu. Inak OBSE pristúpi k ďalšiemu kroku a vymenuje osobitného stáleho splnomocnenca v Skopje, ktorý bude reprezentovať vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú politiku Javiera Solanu.