Stále aktuálna názorová dualita o treste smrti

Pokročila ľudská civilizácia na imaginárnej úrovni bytia?

„Európa sa de facto stala zónou bez trestu smrti,“ vyhlásil včera generálny tajomník Rady Európy Walter Schwimmer počas otvorenia trojdňového Svetového kongresu proti trestu smrti, ktorý sa koná v Štrasburgu. Svedectvo morálneho víťazstva, dôkaz vyspelosti a uvedomelosti, príklad humanity... Filozoficky by to chcelo povedať, že je to ďalší krok v procese sebazdokonaľovania ľudskej podstaty. Ak sa totiž pozrieme spätne do minulosti, naozaj to vyzerá, akoby sme poskočili na vyššiu imaginárnu úroveň bytia.

Narážanie na kôl, rozštvrtenie pomocou štyroch koní, lámanie na kolese, poprava slonom, odratie zaživa a zašitie tela do oslej kože, zhadzovanie na ostrie kopijí, liatie horúceho olova do hrdla, pripevnenie na brucho klietky s hladnou krysou, ukrižovanie, ukameňovanie, uškrtenie hodvábnou šnúrou, zavesenie odsúdených nad mravenisko, upaľovanie zaživa, ale aj elektrické kreslo a plynové komory (v koncentrákoch a vo väzniciach)... Výpočet krutostí, ktorými sa v priebehu histórie ľudia rôznych civilizácií a kultúr zbavovali svojich nepriateľov, odsúdencov a vyvrheľov spoločnosti je skoro nekonečný. Proti týmto trestom sú obesenie, zastrelenie a „humánna“ gilotína takmer dobrácke činy. Alebo povestná americká smrtiaca injekcia, po ktorej vraj človek iba bezbolestne zaspí (hoci oponenti tohto trestu tvrdia, že aj tu dochádza k pocitom dusenia a kŕčom, ktoré si odsúdenec uvedomuje).

A práve americký náhľad na hrdelný trest je jedným z najvážnejších sporov v európsko-amerických vzťahoch. Vodou na mlyn pre Európanov je fakt, že konferencia s heslom „Spoločne proti trestu smrti“ sa koná len niekoľko dní po dvoch amerických federálnych popravách. „Viete, koľko ľudí v USA čaká na popravu? Vyše 3700! Verí tu niekto, že trest smrti je skutočným nástrojom boja proti zločinu? Ak by to bolo tak, Spojené štáty by boli krajinou bez zločinu a násilia,“ kritizoval včera Walter Schwimmer USA za používanie najvyššieho trestu. Podľa neho, a teda aj európskeho pohľadu na vec, popravy sú neefektívny nástrojom v boji proti zločinu a z morálneho hľadiska je to nesprávny akt, pretože sa dokázalo, že omyly nie sú vylúčené a popravení boli aj nevinní ľudia. Rada Európy v roku 1983 stanovila zrušenie trestu smrti ako podmienku pre členstvo v tejto organizácii. Dnes žiadna z 15 členských krajín EÚ nemá zakotvený v legislatíve kapitálny trest, po spoločenských zmenách v strednej a vo východnej Európe aj krajiny tohto regiónu trest smrti zrušili alebo uvalili naň moratórium (s výnimkou Bieloruska a Juhoslávie), keďže to je podmienka vstupu do EÚ, to isté sa chystá urobiť aj Turecko, takže Európa je dnes naozaj de facto zónou bez trestu smrti.

Pravdou však je, že v mnohých európskych štátoch, aj u nás na Slovensku, silnejú hlasy volajúce po znovuimplementácii trestu smrti do platnej legislatívy. USA sa prostredníctvom svojho prezidenta Georgea W. Busha európskej kritike bránia tvrdením, že vykonávanie popráv je „prejavom vôle ľudu“ a štáty ako napríklad Čína (zastrelenie) či niektoré arabské štáty (kde sa bežne popravuje sťatím mečom a ukameňovaním) sa o tejto téme jednoducho odmietajú baviť. Štatistika uvádza, že trest smrti má dnes 86 štátov sveta, pričom v 20 z nich sa trest dlhodobo nevykonáva.

Ľudská civilizácia stúpajúc po špirále svojho vývoja si vytvárala a stále prispôsobovala svoj kódex správania, normy a pravidlá toho, čo je dobré a čo je zlé. Lebo čo bolo dobré včera, dnes môže byť zlé. Zatiaľ neexistuje akýsi celoglobálny platne fungujúci kódex správania. Ani nemôže fungovať, kým sa obrovské masy populácie odvolávajú na svoje náboženské cítenie a kým veľké náboženstvá sa v otázke trestu smrti rozchádzajú. Judaizmus za určitých podmienok popravy povoľuje, islam je známy svojimi krutými trestami a ani kresťania, ak si spomenieme na násilnú katolizáciu a inkvizície, nie sú ideálnym vzorom. Samotné kresťanstvo, ktoré odsudzuje hrdelný trest, je konfrontované starozákonnými normami (oko za oko, zub za zub) a novozákonným odpúšťacím videním sveta (nastaviť aj druhé líce, netrestať vinníkov) a dá sa povedať, že táto názorová dualita existuje dodnes aj v tých najpokrokovejších kultúrach.

Uvedomelému ľudstvu sa totiž zakaždým núka a neprestajne bude núkať morálno-etická otázka: je správne násilím pripraviť o život iného človeka? Na druhej strane však možno oponovať - a aj sa oponuje - tvrdením: je správne nechať žiť - na náklady spoločnosti a štátu - toho (alebo tú), ktorý násilne usmrtil nevinných ľudí? Ktorá odpoveď je správna? Ako sa dopracovať k tej správnej odpovedi? A nájdeme odpoveď aj na otázku, či sa nerovná rozsudku smrti rozhodnutie vlád tých štátov, ktoré hrdelný trest síce zrušili, ale vedome posielajú svojich ľudí do ozbrojených konfliktov a občianskych vojen? Kto si spravodlivý, hoď prvý kameňom...

Iaromír Novák

Rastislav Boldocký

Spôsoby popráv v USA

Z 50 štátov USA 12 štátov zrušilo trest smrti (Aljaška, Havaj, Iowa, Maine, Massachusetts, Michigan, Minnesota, Severná Dakota, Rhode Island, Vermont, Wisconsin, Západná Virgínia) a hrdelný trest sa nevykonáva ani v hlavnom meste Spojených štátov amerických vo Washingtone D.C.

Zvyšných 38 štátov trest smrti dovoľuje, pričom spôsob popravy sa rôzni. Najčastejšia je poprava smrtiacou injekciou (27 štátov), nasleduje poprava na elektrickom kresle (12 štátov), potom udusenie v plynovej komore (5 štátov) a najmenej vykonávané sú popravy zastrelením (2 štát) a vešaním (2 štáty).

Tresty smrti vo svete

Za prvých šesť mesiacov tohto roka bolo vo svete vykonaných najmenej 1500 rozsudkov smrti. Väčšina z popráv sa odohrala v Číne (korupcia, krádeže, sprenevery, zločiny, pašovanie) a niektorých arabských krajinách, podľa počtu hrdelných trestov sa však na popredné miesto dostávajú aj Spojené štáty americké.

V súčasnosti platí absolútny trest v 86 štátoch sveta. Z toho 20 krajín už dlhodobo poravy nevykonáva a v 14 krajinách trest smrti hrozí iba za vojnové zločiny.

Prvým štátom na svete, ktorý zrušil trest smrti bola v roku 1863 Venezuela, nasledovaná miništátikom san Marino v roku 1865.

Na Slovensku vykonali poslednú poravu (za vraždu) v roku 1989.

(ČTK)

Citáty k popravám

„Ak popravujeme vrahov, a nevyvoláva to žiadny odstrašujúci efekt, tak zavraždíme mnoho vrahov. Ak nepopravujeme vrahov a popravovanie by odstrašilo ďalších vrahov, tak umožňujeme vraždenie mnohých nevinných obetí. Osobne by som radšej riskoval to druhé."

JOHN McADAMS, Universita Marquette, oddelenie politických vied

m

„Z vlastnej skúsenosti poznám štyroch ľudí usvedčených z vraždy prvého stupňa a odsúdených na smrť, o ktorých sa neskôr zistilo, že boli nevinní... dlho po tom, čo sa skončil odvolávací proces.“

HARRY FOGLE, sudca z Floridy