Od rezortov čaká prudký odpor

V prvom rade zabezpečiť, aby sme výnosy neprejedli

Príjmy z privatizácie sú poslednou vnútornou možnosťou štátu na financovanie reforiem, hovorí poslanec NR SR a bývalý predseda Demokratickej strany Ján Langoš. V parlamente predložil zákon, ktorý má zakotviť použitie výnosov z privatizácie výlučne na splatenie dlhopisov Fondu národného majetku SR a na reformu dôchodkového zabezpečenia. NR SR o návrhu rokovala v prvom čítaní a posunula ho do druhého na septembrovú schôdzu. V tejto súvislosti J. Langoš vyslovil názor, že od vzniku SR v roku 1993 slovenské vlády neuskutočnili ani jednu z potrebných štrukturálnych reforiem. V rozhovore pre Hospodársky denník priblížil motív, ktorý ho na predloženie tohto návrhu zákona viedol. Predovšetkým to bola analýza výnosov z doterajšej privatizácie a ich použitia, ako aj stavu sociálneho systému a štátneho rozpočtu. „Zaujala ma táto myšlienka: V roku 1948 ešte fungovali na Slovensku bohaté penzijné fondy, do ktorých si ukladali peniaze štátni zamestnanci a vyplácali im veľmi dobré dôchodky. Komunisti tieto fondy zrušili a z týchto usporených peňazí financovali prvé dvoj- a päťročnice. Považujem v tejto situácii za spravodlivé, aby sa posledné výnosy z privatizácie veľkých štátnych podnikov použili predovšetkým na financovanie sociálneho systému, prednostne dôchodkovej reformy.“ Na otázku, či vyplatenie dlhopisov tiež nie je prejedenie peňazí, hovorí že áno, ale je to zákonný záväzok. Táto vláda podľa jeho názoru mala po svojom nástupe povedať občanom, že tento záväzok nie je reálny. Navyše tieto cenné papiere a ďalšie akcie, ktoré má v správe FNM mohla hneď použiť na dôchodkovú reformu. Poznamenal, že na reformu dôchodkového systému je podľa materiálu vypracovaného ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý vláda schválila, potrebných v prvých nákladoch od januára 2003 okolo 50 až 60 mld. Sk. Podpora rezortov je v tejto oblasti veľmi problematická, pretože ministri hasia svoje problémy. „Sú pod veľkým tlakom praktických potrieb a požiadaviek, keď už vláda nemala počas troch rokov odvahu radikálne zmeniť štruktúru výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Takže od rezortov očakávam prudký odpor, lebo prídu o nejaké miliardy na plátanie dier. Myslím si, že v tejto situácii, keď vláda sa nevie rozhýbať k uváženej a jasnej koncepcii reformy, tento tlak z parlamentu je na mieste,“ zdôraznil.

Keďže tento jeho iniciatívny návrh podporuje aj súčasné vedenie Demokratickej strany, spýtali sme sa ho, ako spolupracuje s bývalými straníckymi kolegami. Hovorí, že dlhé roky mal okrem straníckych odborníkov aj množstvo konzultantov z rozličných oblastí a priateľov, s ktorými sa radil a následne predkladal návrhy do parlamentu. Takže do veľkej miery sa dnes cíti byť nezávislý na straníckych odborníkov a má voľnosť vo výbere svojich poradcov. Pretože sa zdá, že súčasné vedenie DS sa neraz javí naďalej ako ústretové voči nemu a ďalším poslancom, ktorí odišli z tejto strany, zaujímalo nás, prečo na tieto „výzvy“ J. Langoš a viacerí jeho kolegovia v parlamente nereagujú. „Ja potrebujem spoluprácu. Tá je však založená na vzájomnom prínose. Vyberám si takých spolupracovníkov, ktorí môžu prispieť novými poznatkami a vedomosťami, tým, čím ja nedisponujem. Som otvorený k spolupráci, ale ten druhý musí ponúknuť niečo, čo ja nemám, uviedol J. Langoš.

Vladimír Turanský