Hospodársky denník
USD50,01 Sk
EUR42,901 Sk
CHF28,124 Sk
CZK1,258 Sk
  Piatok  22.Júna 2001

Strojárska sila je v exporte

Väčšina podnikov je existenčne ohrozená

Za pozitívny znak strojárstva je možné označiť nadpriemerný rast exportu. V roku 2000 vzrástli tržby strojárstva v porovnateľných cenách o 15,7 %, oproti rastu priemyslu o 10,5 % a spracovateľskému priemyslu o 9 %. Export rástol ešte rýchlejším tempom - strojárstvo o 26,5 %, priemysel o 15,1 % a spracovateľský priemysel o 17,2 %. Podiel na celkovom exporte spracovateľského priemyslu predstavuje 38,9 %. Podľa člena predstavenstva Zväzu strojárskeho priemyslu SR Juraja Borguľu podstatný vplyv na týchto pozitívnych výsledkoch má vývoj automobilového priemyslu, osobitne Volkswagenu, ktorého podiel na exporte strojárstva vzrástol na 56,7 % a celkovom exporte priemyslu na 22,1 %. Podiel automobilového priemyslu na vývoze strojárstva je viac ako 72-percentný. „Znakom nedostatočného rastu konkurencieschopnosti je dlhodobý pokles podielu pridanej hodnoty na celkových tržbách, ktorá už v roku 1999 klesla pod úroveň 20 % na 19,5 %, a tento pokles pokračoval aj v roku 2000 na 19 %,“ konštatoval J. Borguľa a dodal, že vývoj dokumentuje rýchlejší rast výroby menej náročných produktov určených predovšetkým ako subdodávky pre zahraničných odberateľov. Významným faktorom, ktorý eliminuje výkonnosť odvetvia, je zhoršujúca sa vzdelanostná štruktúra pracovných síl a evidentne chýbajú určité skupiny odborníkov, od robotníckych strojárskych profesií až po vysokoškolsky kvalifikovaných konštruktérov a technológov. Prehlbuje sa tiež nedostatočná motivácia pracovať v priemyselných podnikoch. Druhým faktorom, ktorý negatívne vplýva na výkonnosť a konkurencieschopnosť odvetvia, je rozbitá vedeckovýskumná základňa a pretrvávajúci nedostatok finančných prostriedkov na jej oživenie a podporu. S problémom výrobkových inovácií súvisí aj nedostatok vlastných zdrojov na modernizáciu výrobnej základne, ktorá zostáva, s výnimkou podniku so zahraničnou účasťou, na úrovni spred roku 1989. Na druhej strane však pozitívne pokračuje budovanie systémov kvality, keď väčšina životaschopných podnikov, najmä tých, ktoré exportujú do zahraničia, získala certifikáty ISO.

„Negatívny hospodársky výsledok veľkého množstva podnikov neguje pozitívny obrat, ktorý sa dosiahol v prosperujúcich podnikoch. Z celkového počtu podnikov, ktoré sú započítavané do strojárskej výroby, teda výroba kovových výrobkov, strojov a dopravných prostriedkov, bolo v roku 1999 ziskových 718, kým stratových podnikov bolo 954,“ poznamenal J. Borguľa. Najväčší prepad hospodárskeho výsledku celého odvetvia bol v roku 1997, od tohto obdobia sa situácia mierne zlepšuje. Dominantný vplyv na zlepšovanie hospodárskeho výsledku má však relatívne malý počet podnikov. Iba 5 % ziskových podnikov vytvára viac ako 60 % zisku, ide o podniky z automobilového priemyslu. Kritickú situáciu množstva strojárskych podnikov možno dokumentovať aj na značnom množstve podnikov v konkurze, keď v priebehu roku 2000 sa v tomto stave nachádzali aj viaceré tzv. vlajkové lode Slovenska. Viac ako polovica strojárskych podnikov sa nachádza v existenčnom ohrození. Príčinou nie je iba prudký pokles produkcie, ale skutočnosť, že sa neuskutočnila zodpovedajúca reštrukturalizácia ako odpis dubióznych aktivít, adaptácia počtu pracovníkov, redukcia výrobných plôch a pod. Napriek pomerne značným investíciám v strojárstve, ktoré však v roku 2000 klesli (v roku 1999 to bolo 15,4 mld. Sk a 13,3 mld. Sk v roku 2000), nedochádza k adekvátnej obnove technicko-výrobného zariadenia, ktoré tak prehlbuje zaostávanie za konkurenciou.

Robert Róm

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.