Nezáujem o pacientov

Komentuje Ľudmila Koníková

Kríza v rezorte zdravotníctva kulminuje, objavujú sa protestné akcie, avíza na ministerské sankcie a všetci zodpovední zhodne tvrdia, že je to pre dobro pacienta. Dezilúziou poznačený a, žiaľ, na našu zdravotnú starostlivosť odkázaný chorý človek nemá akosi záujem nahlas vyhlasovať, že ho zúčastnené skupiny často používajú iba na vydieranie. Ale čo už v takomto systéme. Ponižovaný je niekoľkohodinovým čakaním, neochotou, prehliadaním, nezáujmom. V nemocnici často odsúvaný, no bez chuti domáhať sa súdnou cestou svojich práv a zdravotníckych služieb, ktoré si - mimochodom v zdravotnom poistení už zaplatil. Súčasná ekonomická situácia núti riaditeľov nemocníc k čudným opatreniam. Začalo sa hovoriť o tom, že najlepší je ten pacient, o ktorého sa postará niekto iný alebo mŕtvy... Nuž áno, tí zvyčajne nič nestoja. Do ceny liekov sa nám premietajú všetky marketingové aktivity charakterizujúce presadzovanie liekov na trh. Z analýzy VšZP vyplýva, že podiel nákladov na lieky predpísané na lekársky predpis dosiahol až 34 % z celkových nákladov na zdravotnícke služby poistencov VšZP, čo predstavovalo sumu 10,725 mld. Sk a v porovnaní s rokom 1999 je to nárast až o 23 %. Aliancia Liek, ktorá združuje všetky subjekty tzv. liekového reťazca konštatuje sústavné zhoršovanie situácie v zásobovaní a vyzýva vládu na verejné plnenie opatrení na oddlženie za rok 2000 a priebežne v rokoch 2001 a 2002, spochybňuje však reálnosť zdrojov, ktoré sú podmienené privatizáciou. Zmienky o priamych platbách v lekárňach vzbudzujú obavy a rozčúlenie, podľa stupňa solventnosti a vážnosti ochorenia. Z opozičných poslaneckých lavíc sa ozýva, že to očakávali. Nuž v nich sa vždy ľahšie radí, spomeňme si, aká múdra bola v opozícii naša súčasná koalícia. Čo z toho, keď zostal len rozvadený, zadlžený rezort a nezáujem o pacientov.