Hospodársky denník
USD50,145 Sk
EUR42,751 Sk
CHF28,152 Sk
CZK1,259 Sk
  Pondelok  25.Júna 2001

Pracujeme dlho na dane a asi ešte dlho budeme

Zo znižovania by sme nemali robiť modlu

Aj Slovensko si čoskoro „pripomenie“ deň daňovej slobody. Čo tento deň predstavuje? Keby sme rok rozdelili na dve obdobia - prvé, v ktorom by sme pracovali iba na dane, ktoré najrôznejšími spôsobmi odovzdávame štátu, a druhé, v ktorom by sme zarábali iba na seba -, bola by noc zo stredy na štvrtok (28. jún) okamihom, keď sa začína druhé obdobie. Prvé obdobie je u nás v porovnaní s niektorými krajinami dlhé - napríklad v Spojených štátoch si tohtoročné dane odpracovali už 3. mája. Slováci, ktorí v priemere odvádzajú štátu 43 percent buď už priamo zo zárobku, alebo ich za nás platí zamestnávateľ, sa nemôžu spoliehať na to, že sa ich dane výrazne znížia. Zvýšenie daní nie je síce v najbližšom čase pre existujúce politické dohody aktuálne, ale v budúcnosti sa zrejme niektorým úpravám nevyhneme, upozorňujú analytici. Ak chceme, aby bol tento štát štátom verejných služieb - a to si myslím, že je správne -, potom to vyžaduje sté vklady od občanov. Službami pritom myslíme napríklad údržbu ciest, prevádzku škôl, platy učiteľov, zdravotníctvo. Ak nebude o takéto služby štátu politický záujem, môžu byť dane nižšie. Občania si však budú musieť kúpiť priamo, pripomínajú analytici. Vyššie daňové zaťaženie nás zrejme čaká v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie. Ani v krajinách EÚ však nie je daňové zaťaženie harmonizované. Podľa predstaviteľov ministerstva financií najviac pokročilo v zjednotení dane z pridanej hodnoty, ktorej sadzba sa pohybuje od 15 do 23 percent. Tomu celkom zodpovedá sadzba uplatňovaná v Slovenskej republike. Priame dane v krajinách Európskej únie majú do harmonizácie ďaleko a ich približovanie je veľmi zložité. Od roku 1980 vzrástla priemerná priama daň pracovníkov v závislej činnosti z 35 na 42 percent, ale daňové zaťaženie výrobného zariadenia a kapitálu kleslo zo 42 na 37 percent. Podľa informácií ministerstva financií zložená daňová kvóta sa v najbližších rokoch nezmení. Znamená to, že môžeme očakávať v súvislosti s dolaďovaním spotrebných daní s krajinami Európskej únie ich zvýšenie a presun niektorých komodít z päťpercentnej sadzby DPH na 22 percent, ale veľmi pravdepodobne sa naopak zníži zaťaženie právnických osôb a mohlo by dôjsť k rozšíreniu daňových pásem daní fyzických osôb. Navyše možno očakávať zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty.

Podľa názoru ministerky B. Schmögnerovej otázka daní je otázkou charakteru štátu. Nie všetci sme takí bohatí, aby sme si dovolili neplatiť daň. Ekonóm Adam Smith by asi veľmi krútil hlavou nad argumentáciou niektorých slovenských liberálov, že dane majú byť rovnaké. On totiž tvrdil, že bohatým štát slúži viac ako chudobným, a preto by na naň mali aj viac platiť. Je pravda, že pred sto rokmi prechádzalo štátnym rozpočtom približne osem percent hrubého domáceho produktu, inými slovami, deň daňových prázdnin mohli sláviť už koncom januára. K tomu však treba pripomenúť, že zložitosť spoločenskej kooperácie vzrástla a s ňou aj nároky na štát. Moderná ekonomika je založená na kontraktoch, a pokiaľ štát nedokáže plnenie kontraktov vynucovať, ekonomika sa ocitne v problémoch. Štát musí zabezpečovať sociálne funkcie - starostlivosť o zdravie, vzdelanie, bezpečnosť. Aj preto je výber daní osudovou otázkou. Svetoví experti už neraz zdôraznili, že výška daní nie je na Slovensku závratná a nemá teda na ekonomiku taký vplyv, aký mu prisudzujú oponenti súčasných sadzieb. Drahé sú však inštitúcie, ktoré zabezpečujú férové fungovanie trhu. Áno, verejné financie sa musia strážiť, pretože z cudzieho sa ľahko rozhadzuje. Robiť však modlu zo zníženia daní je podobne múdre, ako hľadať spásu v zospoločenštení výrobných prostriedkov.

Eleonóra Bujačková

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.