Atómky, vážne počítame s vami

Politici opäť začínajú koketovať s využívaním jadrovej energie

Elektrickú energiu môžeme získať, aj keď naštiepame drevo a spálime ho. Kvantitatívne však omnoho lepšie budeme na tom, ak štiepime atómy. Z kilogramu dreva získame jednu kilowatthodinu elektrickej energie, kilogram uránového paliva v modernom ľahkovodnom reaktore vyprodukuje až 400-tisíc kWh! Aj to je jeden z argumentov, ktorý používajú zástancovia jadrových elektrární, nie však jediný a už vôbec nie ten hlavný.

Hlas atómových lobistov sa pritom stretáva z čoraz väčšou ozvenou v politickom svete. Najväčším úspechom doteraz bolo Bushovo zvolanie „atómky, vážne počítame s vami“, ktoré v trochu menej expresívnej podobe odznelo v novej americkej energetickej koncepcii. Ľady sa však začínajú posúvať aj v ďalšej tradičnej bašte ekologických a protijadrových hnutí - Európe. „Európska únia by sa nemala vzdávať využívania jadrovej energie,“ uvádza sa podľa bulletinu Quotidien Europe v rezolúcii, ktorú nedávno prijali poslanci Európskeho parlamentu. Britský premiér Tony Blair zasa podľa denníka Guardian zadalo osobitnému poradnému orgánu vypracovanie štúdie o budúcich energetických potrebách krajiny a odborníci predpovedajú, že aj v tomto prípade závery podporia „jadro“. Denník ďalej poukazuje na podobnú správu vypracovanú pre britské ministerstvo priemyslu, ktorá predvída „čiastočný návrat atómovej energie od roku 2015“. Výnimku v tomto smere tvorí Nemecko, kde predstavitelia atómového priemyslu a vlády podpísali minulý týždeň dohodu o postupnom odstavení všetkých jadrových elektrární do roku 2020 a zastavení transportu jadrového paliva a odpadu. Ibaže, ani v tomto prípade nie je všetko jednoznačné ako sa môže zdať na prvý pohľad. Predstavitelia priemyslu sa až tak nestotožňujú s cieľmi dohody, a preto sa veľmi netaja tým, že sa budú usilovať o modifikáciu tohto kompromisu, keď pri moci budú menej zelené kabinety.

V čom je teda zvovuobjavený šarm štiepenia atómov? Veď po jadrových haváriách v Three Mile Island a Černobyle, atómové odvetvie iba dožívalo - objednávky na štyri pätiny nukleárnych reaktorov v krajinách OECD sa datujú ešte spred roku 1979.

Zásoby fosílnych palív sú obmedzené a získavanie energie z obnoviteľných zdrojov či biopaliva je, aj napriek významným investíciám do výskumu, stále neekonomické. „Globálna spotreba ropy dosiahne do roku 2020 podľa očakávania 115 miliónov barelov denne (vlani to denne bolo 75,7 milióna barelov)... K tomuto dátumu bude EÚ zrejme 85 percent potrieb ropy dovážať,“ tvrdia europoslanci. Poradný orgán britskej vlády, ktorý vypracúva štúdiu pre premiéra Blaira už v čiastkovej správe uviedol, že vzhľadom na končiace sa zásoby v Severnom mori, sa Veľká Británia už v roku 2006 zmení z vývozcu na importéra ropy a navyše bude čoraz viac odkázaná na zemný plyn z Blízkeho východu, severnej Afriky a Ruska.

Jadrovej energii ďalej hrajú do kariet rastúce obavy z globálneho otepľovania. „Bez ohľadu na ostatné environmentálne riziká, ktoré v sebe nesú, nukleárne reaktory neemitujú skleníkové plyny,“ píše Financial Times. A v situácii, keď aj doteraz skeptickí americkí odborníci označujú globálne otepľovanie za reálne riziko, ide o dôležitú kompetitívnu výhodu. Najmä spaľovanie uhlia, na ktoré pripadá asi štvrtina celkovej produkcie elektrickej energie, je významným zdrojom skleníkového znečistenia a pri nedostatočnom rozmachu obnoviteľných zdrojov sa štiepenie atómov v tomto smere spolu so zemným plynom javí ako najadekvátnejšia náhrada.

No a nakoniec, nemalý význam pri Bushovom rozhodnutí podporiť jadrové reaktory, zohrala aj energetická kríza v Kalifornii.

Napriek všetkému to však atómová energia stále ešte nemá vyhraté. Jedným zo závažných problémov je ekonomickosť v období deregulácie trhu s elektrickou energiou. Projektovanie a získavanie povolenia na výstavbu jadrovej elektrárne trvá asi päť rokov, zatiaľ čo sama výstavba trvá ďalších päť rokov a môže stáť okolo 2 miliardy USD. „Môže niekto v liberalizovanom systéme financovať takýto obrovský kapitálový projekt?“ rečnícky sa pýta Steve Kidd z londýnskej Svetovej asociácie atómovej energie.

Zástancovia atómovej energie na druhej strane poukazujú, že v posledných rokoch najmä v Spojených štátoch došlo k rapídnemu zvýšeniu nielen bezpečnosti, ale aj využívania kapacít jadrových reaktorov. Aj napriek zníženiu počtu atómových elektrární americká jadrová energetika vyrobila v roku 1999 o deväť percent viac energie než v roku 1998, čo sa premieta aj na znižovaní výrobných nákladov. Okrem toho „atomisti“ tvrdia, že jadrové elektrárne so sebou prinášajú väčšie kapitálové investície než porovnateľné uhoľné alebo plynové jedine preto, že si vyžadujú vybudovanie a údržbu nákladných ochranných systémov, ktoré zabraňujú úniku rádioaktivity. Keby vlády kládli na elektrárne na fosílne palivá (ktoré tiež emitujú znečistenie, dokonca aj menšiu radiáciu) podobné požiadavky stáli by viac ako jadrové. Možnosťou ako sa popasovať s vysokými kapitálovými investíciami je aj výstavba menších elektrární. Juhoafrické konzorcium by už budúci rok mohlo začať neďaleko Cape Town s budovaním plynom chladeného reaktora v kremíkovom lôžku s výkonom 110 MW. Ak sa projekt ukáže ako úspešný, mohol by spôsobiť reťazovú reakciu v celom svete, tvrdí Financial Times.

Najväčšie ťažkosti projadrových aktivistov sú predsa späté s atómovým odpadom. Pokiaľ ide o jeho geologické uskladnenie, naďalej pokročili Spojené štáty, ktoré by do roku 2010 mali mať k dispozícii skládku v Yucca mountain v Utah s kapacitou 77-tisíc ton. Ostatné krajiny by podobnú skládku mohli mať k dispozícii najskôr v roku 2020. Treba však povedať, že proti uskladňovaniu v spomínanej nevadskej púšti protestujú takmer všetci od - indiánskych vodcov cez majiteľov kasín v Las Vegas až po guvernéra Kennyho Guinna.

Ďalšou možnosťou je spracovanie jadrového odpadu na palivo. Týmto postupom ekológovia tiež nie sú nadšení. Navyše od neho upustili Spojené štáty, pod zámienkou, že týmto spôsobom vzniká plutónium, ktoré by sa dalo použiť na výrobu jadrových zbraní. Pritom reaktory dizajnované v USA môžu vyvážať jadrové palivo len so súhlasom Washingtonu. Na toto by napríklad mohlo doplatiť Rusko, ktoré si od dovozu jadrového odpadu sľubuje v priebehu nasledujúcich 10 rokov príjmy v hodnote asi 15 miliárd libier.

Rastislav Boldocký