Sľuby vysoké, realita prízemná

Nie razancia, iba odchýlka od katastrofálneho prepadu

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja dostane na budúci rok o 1,58 mld. Sk menej finančných prostriedkov, než malo k dispozícii v tomto roku. Spolu s podporou regionálneho rozvoja je to iba 3,6 mld. Sk, čo nepochybne nepokryje reálne požiadavky na splnenie úloh v bytovej výstavbe. Znamená to zníženie rozpočtovaných výdavkov na podporu bývania o 36% na 3,58 mld. Sk ( v tomto roku je to 5,17mld.), v porovnaní s požiadavkami ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Minister I. Harna za tento návrh vlády o východiskách budúcoročného rozpočtu dokonca odmietol hlasovať. Z uvedenej sumy sa na programy rozvoja bývania pre ministerstvo ráta so sumou 1,3 mld.Sk, pre Štátny fond rozvoja bývania 1,7 mld. Sk a na výstavbu služobných bytov sa pridelilo 470 mil.Sk. Zníženie výdavkov pre spomínané ministerstvo je výsledkom plošného krátenia výdavkov všetkým kapitolám rozpočtu o 8,24% oproti záverom rokovania vlády zo 6. júna. Pritom už vtedy sa zdroje na podporu bývania znížili o 1,9 mld. Sk. Podľa ministra Harnu tieto dva hrubé zásahy do bytovej a regionálnej politiky (spolu so znížením prémie stavebného sporenia) spôsobia, že v budúcom roku sa nedokončí plánovaných 18 000 bytov, pretože jednoducho budú chýbať peniaze. Toto zúfalé finančné škrtanie je v ostrom protiklade s predvolebnými slovami. Vtedy sme počuli, že sa dokonca zvýši štátna prémia na stavebné sporenie na 40%, že štát prispeje na vybudovanie vyše 55 000 bytov atď. Viceprezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska a generálny riaditeľ firmy ZIPP Bratislava František Hirner považuje situáciu v slovenskom stavebníctve v súčasnosti za kritickú a neúnosnú, pretože napríklad v minulom roku dosiahol objem stavebnej produkcie iba približne 70 mld.Sk. Súčasná vláda zatiaľ nedokáže „vyrobiť“ peniaze rozvojom, a tak doslova žmýka nielen občanov, ale aj podnikateľov. Stačí si pozrieť fakt, že naše reálne mzdy sú zatiaľ iba na úrovni 82% v porovnaní s rokom 1990. Súčasný kabinet vôbec nepripomína harmonický orchester rozvoja. Vláda neriadi priemyselné odvetvia na základe racionálnej koncepcie rozvoja hospodárskej politiky, pretože takáto koncepcia zatiaľ vôbec neexistuje. František Hirner na otázku, ako oživiť u nás investičnú výstavbu, uviedol: „ Viacerí politici tvrdia, že stavbári sa začali v tomto roku hýbať dopredu. Osobne tvrdím, že to nie je žiaden razantný pohyb dopredu, iba príjemná odchýlka od katastrofálneho prepadu v roku 1999. Zbytočné sú slová politikov o rekordných investíciách zo zahraničia v minulom roku, pretože objem stavebnej výroby 70 mld. Sk vraví za všetko. Zahraničný kapitál stále opatrne vyčkáva na hraniciach a čaká na svoju chvíľu. Východiská vidím okrem iného v investovaní do tradičných odvetví, ktoré majú pre Slovensko rozhodujúci význam. V prvom rade je to energetický potenciál Slovenska, pretože máme firmy s veľkými skúsenosťami z budovania energetických diel.“ Za ďalšie východisko pre našu ekonomiku sa považuje výstavba bytov. Štát sa však doslova zrieka starostlivosti pomáhať občanom pri zabezpečovaní bytov, čo má, samozrejme, negatívny dopad aj na stavebné firmy. Ďalším východiskom je budovanie infraštruktúry. Čo sme dosiahli tým, že sme doslova zastavili po roku 1998 realizáciu infraštrukturálnych projektov? Nič, len to, že naše silné firmy, ktoré boli na tieto projekty pripravené, sa dnes -bez práce- potácajú na pokraji ekonomickej smrti.

Jozef Kunik