Hospodársky denník
USD50,145 Sk
EUR42,751 Sk
CHF28,152 Sk
CZK1,259 Sk
  Pondelok  25.Júna 2001

My neskoro, Holanďania nie?

Poľnohospodári sa neraz s poisťovňami ťažko dohodnú

Odhalenie dnes už utratenej, ale zdravej dojnice pochádzajúcej z Holandska a chovanej na Poľnohospodárskom družstve v Žemberovciach, ktorá bola príslušnými holandskými úradmi označená z hľadiska BSE za podozrivú, sa hodnotí ako výsledok dobrej spolupráce našich a tamojších veterinárov. „Že sa také niečo podarí, hoci nechcem byť nehumánny, je dôkazom, že táto štatistika je niekedy lepšia ako štatistika o obyvateľstve,“ povedal nám predseda tohto družstva Ing. Milan Halmeš. Tento prípad však stále vyvoláva ohlasy aj zahraničnej tlače, pričom sa objavili informácie, že naše ministerstvo pôdohospodárstva reagovalo na správu z Holandska oneskorene. Nie je to tak, lebo všetky potrebné veterinárno-bezpečnostné opatrenia sa po ohlásení možného rizika nákazy vykonali z jedného dňa na druhý. Ak sa nám vyčíta pomalosť, prečo pozornosti zahraničných médií uniká, že z krajiny dovozu tejto dojnice sme dostali správu o nej až v polovici júna, keď v chove, z ktorého pochádza, bola BSE podľa našich informácií identifikovaná už začiatkom mája? Niektorí naši poľnohospodári si myslia, že mohlo ísť aj o úmysel.

Chov hovädzieho dobytka je na Slovensku jeden z kľúčových programov a prípadný výskyt BSE by negatívne poznačil náš ekonomický vývoj. Slovensko je zaradené do tretej, vysoko rizikovej skupiny štátov z hľadiska možného výskytu BSE. Objektívnosť či neobjektívnosť tohto rebríčka určujú podľa našich družstevníkov silné ekonomické krajiny. V súčasnosti je slovenský chov čistý a niekto si vraj želá, aby tento chov takým nebol, hovoria. Potrebujú vraj argumenty, pre ktoré nás v tej tretej skupine chcú nechať a udržať. Niektorí na základe tohto prípadu nevylučujú, že teraz sa možno budú hľadať iné spôsoby, ako naše dobytkárstvo poškodiť a tento prípad môže byť prejavom snahy, aby Slovensko čo najmenej produkovalo a do Európy vstupovalo s nízkym potenciálom a otvorilo svoj trh.

Žemberovské družstvo má poistený dobytok aj proti nákaze BSE. Keďže výskyt choroby sa nepotvrdil, ani poisťovňa mu škodu za štátom zlikvidovanú dojnicu nepreplatí, lebo nejde o poistnú udalosť.

„Predpokladám a pevne verím, že na také situácie, ako bola naša, sa nájde systém, aby škody, ktoré utrpí podnikateľ, štát nejako refundoval,“ pokračuje M. Halmeš. Podľa neho mohlo by to byť z protinákazových fondov, ktoré majú okresné úrady. Otázkou však je, či fondy majú dostatočné prostriedky.

A ako sú poľnohospodárske podniky pre prípad skutočného výskytu BSE zabezpečené? Poisťovací agenti zacítili šancu a obchádzajú družstvá. Niektoré na takúto poistku nemajú, lebo im chýbajú peniaze aj na poistenie úrody, iné sa cítia bezpečne, lebo nepochybujú o správnosti kŕmenia svojho dobytka, a preto nákazu vylučujú. Ďalšie by sa chceli poistiť, ale narážajú podľa nich na neopodstatnené požiadavky poisťovní. Niektorí predsedovia družstiev chcú poistiť len niektoré chovy. Poisťovne túto možnosť odmietajú a trvajú na hromadnom poistení všetkých chovov. Ďalšia skupina družstiev má poistku na škody z hromadných nákaz a predpokladá, že prípadný výskyt BSE je tiež hromadná nákaza. Môžu sa však mýliť, lebo v 100- až 200-člennom stáde sa spravidla objaví len jeden až dva kusy chorého dobytka a ostatné sa, ako ukazujú skúsenosti zo Západu, likvidujú preventívne. A to by poisťovne nemuseli zohľadniť.

Vladimír Turanský

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.