Banky v tieni agrosektora

Komentuje Vladimír Turanský

Ak by Štátny podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva SR neexistoval, mnohé naše poľnohospodárske podniky by už veru dávno skolabovali. Napriek tomu, že peniaze z neho slúžili na záchranu a zveľadenie slovenského agrorezortu, hovorí sa o jeho zlom hospodárení. Podporný fond slúži na obnovu poľnohospodárskej techniky a potravinárskych technológií, ako aj na rozvoj, modernizáciu a rekonštrukciu objektov poľnohospodárskej a potravinárskej výroby. Finančné zdroje získava na základe zákona č. 40/1994 Z. z. od Fondu národného majetku SR z výnosov privatizácie podnikov v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva, ako aj Slovenského pozemkového fondu za predaj a prenájom poľnohospodárskej pôdy. Doteraz, od roku 1995, poľnohospodári a potravinári použili z týchto financií viac ako 5,7 mld. Sk. Prevažnú časť pôžičiek, približne 3,5 mld. Sk, poskytla poľnohospodárom a potravinárom predchádzajúca vládna garnitúra. Ak niektorý agropodnik mešká so splátkami pôžičiek, nemôže v žiadnom prípade dostať ďalšiu, ale ani dotácie na svoju prevádzku. Taká je súčasná prax. Nesplatené pohľadávky vymáha ministerstvo prostredníctvom advokátskej kancelárie, ako aj svojim osobitným legislatívnoprávnym útvarom. V poslednom čase sa podarilo dosiahnuť splácanie všetkých pôžičiek na 95,7 % a v máji dokonca na 114 %. Teda vracať začali aj starí, dlhodobí dlžníci. Finančné prostriedky, ktoré sa do fondu vrátia, sa použijú na opätovnú podporu pre agropodnikateľov. Ide teda o obrátkový fond. Pritom maximálna úroková sadzba je osem percent, a to je úrok, za ktorý by podnikateľom v agrorezorte nedala pôžičku žiadna naša banka.

Ťažko vymáhateľné pôžičky vznikli v dôsledku ekonomického pádu podnikov, ktoré neboli schopné ďalšieho prežitia nielen pre neschopnosť manažmentov, ale aj z dôvodu nedokonalého exekučného zákona a prísnej exekučnej praxe. V súčasnosti sa však právomoci exekútorov obmedzili tak, aby nemohli siahať na základný existenčný majetok agropodnikateľa vrátane živých zvierat, čo predtým, po likvidácii firmy im znemožnilo plniť záväzky voči fondu. Otázkou ostáva, prečo by sme nemohli zachraňovať poľnohospodárske firmy, keď štát použil v tom istom čase viac ako 100 mld. Sk, teda peniaze občanov tejto krajiny, na sanáciu komerčných bánk? Za to nenesie nikto zodpovednosť?