Menej ľudí, vyššie tržby

Komentuje Ladislav Kulik

Úroveň produktivity práce na Slovensku je fenoménom, ktorý ustavične trápi manažmenty firiem a vari okrem Volkswagenu Bratislava sa v máloktorej z nich podarilo priblížiť sa trendu panujúcemu v krajinách EÚ. Konkrétny príklad je zo ZVL Auto Prešov vyrábajúcich kužeľové ložiská, ktorý uviedol generálny riaditeľ Miloslav Vysoký. V ložiskovej brandži je pomer nášho zaostávania za konkurenciou až 10-násobný a pokiaľ vo ZVL hovoria o produktivite 800-tisíc Sk na zamestnanca, tak konkurencia pracuje na úrovni 8 mil. Sk. V tom zohráva úlohu aj otázka „lacnej pracovnej sily“, ktorá v nominálnom vyjadrení zárobku vyzerá veľmi nízko v porovnaní so Západom. Aj podiel celkových osobných nákladov v našich spoločnostiach je veľmi vysoký, pretože kým sa podľa poznatkov z EÚ tento ukazovateľ tam pohybuje na úrovni 10 až 12 %, na Slovensku je to ešte vždy takmer dvojnásobkom. A tam vzniká pre manažmenty rébus, ako dosiahnuť zvýšenie reálneho priemerného zárobku. Ďalšou silou, ktorá uberá manažérov o manévrovací priestor, sú výsledky vyššieho kolektívneho vyjednávania. Zástupcovia zamestnávateľov na tripartitnej úrovni totiž v záujme dosiahnutia sociálneho mieru pristupujú na ročné zvyšovanie priemerných zárobkov o 10 % bez ohľadu na rast produktivity práce či ostatné reálne ukazovatele. Prakticky to vyzerá tak, že vyššia kolektívna zmluva, ktorá sa stáva pre zamestnávateľa zákonom, za ostatné štyri roky nariadila zvýšiť priemerné zárobky dovedna o 40 %, pričom sa z roka na rok ťažšie hľadajú rezervy, kam na to vziať financie. Pri tomto trende sa takmer nesplniteľnými úlohami stávajú požiadavky na znižovanie nezamestnanosti a riziko vyjednávania sa pre stredné firmy typu ZVL stáva z roka na rok vyššie. Pre podobné typy firiem by bolo preto schodnejšie, keby otázku zvyšovania miezd presunuli lídri z tripartity na ich úroveň, pretože sama firma pozná najlepšie hranice svojich možností.

Cesty na riešenie produktivity práce za súčasných podmienok, pri zvažovaní všetkých možností, ostávajú dve: zvýšiť tržby alebo znížiť počet zamestnancov. ZVL ju riešia spôsobom „aj - aj“, čoho dôkazom sú čísla. Na začiatku roku 1998 pracovalo v spoločnosti 836 zamestnancov a tržby z predaja dosiahli úroveň 307 mil. Sk. Za rok 2000 sa tržbami dostali takmer o 100 mil. Sk vyššie (405 mil. Sk), pričom zamestnávali už iba 550 ľudí. Aj tento spôsob zvyšovania produktivity práce však má svoje hranice, ktoré vo firme sú už teraz na hranici únosnosti. Nedá sa totiž ísť pod určité technologické minimum ani v obsadení pracovných miest, takže ďalší atak nastane na strane rastu tržieb. Tu sa núka využitie konjunktúry v ložiskovom priemysle následkom rozvoja traktorového a automobilového priemyslu, ktorú treba využiť a predpoklad jej trvania sú nasledujúce dva roky. Ale už teraz sa treba pripraviť aj na prípadnú recesiu, ktorá po nej príde a s tým musia počítať aj ZVL.