Odmeňovanie práce vo sviatok

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 07/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Zamestnanci pracovali dňa 8. mája 2001. Za uvedený deň im bolo poskytnuté:

- mzda za odpracované hodiny a

- 100-percentné zvýšenie za prácu vo sviatok.

Zamestnanci sa napriek tomu domáhajú ešte zaplatenia náhrady mzdy za sviatok. Majú na

túto náhradu nárok?

- Aj keď z otázky nie je zrejmé, či ide o zamestnávateľa, ktorý zamestnancov odmeňuje podľa zákona o mzde alebo podľa zákona o plate, problematika nárokov v prípade práce vo sviatok je v oboch zákonoch riešená obdobne. Rozdiel je len v tom, že kým zákon o plate ustanovuje pevnú sadzbu príplatku za prácu vo sviatok vo výške 100 % priemerného zárobku zamestnanca, zákon o mzde upravuje len minimálny nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, a to vo výške 50 % priemerného zárobku zamestnanca.

Oba zákony však zhodne upravujú nároky na náhradu mzdy za sviatok: základnou podmienkou pre vznik nároku na náhradu ušlej mzdy za sviatok je, aby zamestnancovi za deň sviatku ušla mzda. Takáto situácia môže nastať len v prípade, že zamestnanec mal v deň sviatku pracovať, ale sviatok ako deň pracovného pokoja sa pre neho stal prekážkou v práci, pre ktorú nemohol v tento deň pracovať, a to bolo príčinou, že získal nižšiu mzdu.

Zo zadania otázky predpokladáme, že zamestnanci v utorok 8. mája 2001 odpracovali plnú pracovnú zmenu, t. j. toľko pracovných hodín, koľko by odpracovali, keby nešlo o sviatok. Keďže dostali mzdu za odpracované hodiny, zamestnancom za deň sviatku mzda neušla. Z uvedených dôvodov im nemôže vzniknúť ani nárok na náhradu ušlej mzdy za sviatok.

Keby zamestnanci v deň sviatku neodpracovali plný počet pracovných hodín pripadajúcich na zmenu, ale napríklad miesto 8 hodín len 5 hodín, dostali by mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok za 5 odpracovaných hodín a za zvyšné 3 hodiny, za ktoré im ušla mzda, by im vznikol nárok na náhradu ušlej mzdy za sviatok. Nikdy však nemôže vzniknúť súbežný nárok na mzdové zvýhodnenie (príplatok) za prácu vo sviatok a na náhradu ušlej mzdy za sviatok za tie isté pracovné hodiny.

Pre úplnosť je nevyhnutné doplniť teoretický prípad, kedy by mohol zamestnancovi vzniknúť nárok na náhradu mzdy za sviatok a na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v jeden a ten istý deň. Ide o situáciu, keď zamestnanec svoju pracovnú zmenu, ktorá pripadla na sviatok, v dôsledku sviatku neodpracoval (ak mu ušla mzda, získa náhradu mzdy za sviatok) a v ten istý deň mu je dodatočne nariadená práca nadčas v inej pracovnej zmene (napríklad ho zavolajú na prácu v popoludňajšej zmene za zamestnanca, ktorý sa nečakane nedostavil na výkon práce).

Ani v tomto prípade nejde o súbeh nároku, ale o dva rozdielne nároky prislúchajúce počas rozdielnych hodín kalendárneho dňa. Predpokladáme však, že v tomto prípade nejde o takéto výnimočné riešenie nečakanej situácie. Na základe uvedeného možno konštatovať, že požiadavka zamestnancov zrejme nie je opodstatnená.

Máme dvojzmenné prevádzky, ale v sezóne vždy na ucelené viacmesačné obdobie prechádzame na trojzmenný režim po 8 hodinách na zmenu. Ako máme v takomto prípade poskytovať mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a ako postupovať v prípade, že ide len o sporadickú nočnú prácu?

- Všeobecne mzda patrí za vykonanú prácu a v prípade mzdových zvýhodnení za obdobie práce, ktoré zamestnanec vykonával v podmienkach, za ktorých sa poskytuje príslušné mzdové zvýhodnenie. V prípade práce vo sviatok je však postup trochu odlišný. Podľa ustanovenia §14 nariadenia vlády ČSSR č.223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce, v znení neskorších predpisov, sa u zamestnávateľov s nočnými zmenami začína deň pracovného pokoja hodinou zodpovedajúcou nástupu zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá. Zákonník práce síce nevymedzuje nočnú zmenu, ale na tieto účely možno za nočnú zmenu považovať pracovnú zmenu, ktorej prevažný počet hodín patrí do obdobia vymedzeného § 99 Zákonníka práce ako nočná práca.

Dňom pracovného pokoja sa rozumie aj sviatok. Prakticky to znamená, že ak sa zmeny striedajú tak, že ak prvou zmenou v týždni, na ktorú v pondelok nastúpia zamestnanci, je ranná zmena so začiatkom napr. o 6.00 hod., kalendárny pondelok v tomto prípade skončí v utorok takisto o 6.00 hod. Rovnako aj deň pracovného pokoja (napríklad štvrtok 5. júl 2001) sa počíta až od tejto hodiny a končí v rovnakú hodinu na druhý deň (v tomto prípade v piatok o 6.00 hod.).

Z hľadiska odmeňovania majú nárok na mzdové zvýhodnenie za 8 hodín zamestnanci, ktorí nastúpili na rannú zmenu v deň sviatku o 6.00 hod., na popoludňajšiu zmenu o 14.00 hod., ako aj zamestnanci nočnej zmeny, ktorá vystriedala zmenu popoludňajšiu o 22.00 hod., a to aj napriek tomu, že v kalendárny deň sviatku odpracovali iba dve hodiny.

Ak nejde o zamestnávateľa s nočnými zmenami, pričom ide len o občasný sporadický výkon nočnej práce, takáto nočná práca podľa nášho názoru nespĺňa charakter práce u zamestnávateľa, resp. v prevádzkach s nočnými zmenami. Zamestnávateľ teda nemôže uplatniť ustanovenie § 14 cit. nariadenia vlády, preto by mal pri určení obdobia sviatku vychádzať z kalendárneho začiatku sviatku o nultej hodine a z konca sviatku uplynutím 24. hodiny.

Ing. Miroslav Mačuha