Z roviny záchrany rozvoj

Slovenské družstvá začínajú prosperovať

V súčasnosti prežívajú poľnohospodárske, výrobné, bytové a spotrebné družstvá u nás náročný proces transformácie. Ešte sa prejavujú rôzne problémy v oblasti legislatívy, financovania a celkového rozvoja družstevníctva na Slovensku. Preto predstavenstvo Družstevnej únie SR rozhodlo o zorganizovaní seminára o súčasnej situácii a vývoji družstevníctva po roku 1990 a definovaní vízie jeho ďalšieho rozvoja v nasledujúcich desiatich rokoch. Predseda Družstevnej únie SR Vladimír Sekanina na okraj seminára zdôraznil: „Okrem predstaviteľov slovenských družstevných zväzov vystúpili na seminári aj odborníci Európskej komisie, pretože napríklad v družstevnej legislatíve od roku 1992 nedošlo na Slovensku k podstatným zmenám. Je však nesporné, že v rámci aproximácie práva k právu EÚ bude potrebné, aby sa družstevné právo, komplexne upravujúce právne postavenie a činnosť družstiev, prijalo ako samostatný zákon. Tento zákon má Družstevná únia SR už pripravený a je len otázkou členskej základne, kedy a či bude tento zákon zaradený do legislatívneho procesu.“ Ak sa dnes s odstupom času hodnotí transformácia, najmenej konfliktov spôsobili majetkové a právne otázky. Najzložitejší bol proces ekonomickej transformácie, ktorý dodnes nie je skončený, aj keď prešiel z roviny záchrannej do polohy rozvoja. Názorne to vidieť najmä v spotrebných družstvách.

Predseda Slovenského zväzu výrobných družstiev Marian Rybár vo svojom vystúpení na seminári okrem iného povedal: „Súčasné družstevné hnutie a jeho rozvoj by malo byť výsledkom politického a spoločenského konsenzu, pretože súčasné premeny životných podmienok nútia zabezpečovať potrebu rozličných aj nových služieb - denná opatera detí, starých občanov, zdravotná starostlivosť, lekárne, ekologické služby, úverové a iné družstvá atď. Uspokojovanie týchto potrieb možno riešiť aj družstevnou formou. Dobré skúsenosti majú v tomto smere vo Švédsku, kde tieto a podobné problémy riešili osobitne a len za rok tam vzniklo vyše 300 nových družstiev. Na podobnom riešení pracuje aj skúšobný program švédskeho družstevného inštitútu KOOPi a prvého družstevného regionálneho rozvojového centra v Martine.“ Po roku 1989 viacerí „tiežodborníci“ mali totiž predstavu, že družstvá sú produktom komunizmu a socializmu, a preto ich treba zrušiť. Napriek enormnému úsiliu o nápravu sa doteraz nepodarilo presadiť právnu úpravu, ktorou by sa napravilo doterajšie nevýhodné postavenie družstiev u nás, ktoré spôsobilo prijatie rôznych nekompetentných zákonov, po roku 1989.

Jozef Kunik