Hyperpreplnené mesto

Štyri roky života pre Johannesburg

Sociologická štúdia Pretórijskej univerzity o postapartheidových tlakoch na juhoafrické mestá dáva Johannesburgu ďalšie štyri roky života. Už v roku 2005 vraj táto aglomerácia pri súčasnom raste praskne vo švíkoch. Na začiatku zlatej horúčky v roku 1886 bol Johannesburg baníckou osadou so siedmimi pohostinstvami a s tisíckou obyvateľov. Dodnes sa po spojení s Pretóriou rozrástol na desaťmiliónovú a 250 kilometrov dlhú aglomeráciu. Vďaka dvom miliónom bielych Juhoafričanov si ponecháva štatút najväčšej koncentrácie belochov v Afrike.

Fenomenálny rozvoj mesta sa pripisuje apartheidovému plánovaniu. Jeho nepopulárnym aspektom bolo oddeľovanie obytných štvrtí podľa rasového kľúča. Štúdia Pretórijskej univerzity v tomto smere Johannesburg prirovnáva k mestám, ktoré vznikli organizovanou urbanizáciou ako Washington, D. C. Väčší šok ako objavenie zlata zažil Johannesburg po prvých všerasových voľbách v roku 1994. Voľný pohyb osôb v černošských getách spôsobil populačnú a kriminálnu explóziu. Rozloha známeho Soweta, počet jeho obyvateľov aj zločinnosť v ňom sa odvtedy zdvojnásobili. Centrum Johannesburgu naopak zaplavili ilegálni prisťahovalci z rovníkovej Afriky.

Lepšie situovaní belosi na zmeny reagovali masovým exodom z južných predmestí. Najväčšie firmy sa s bankami a burzou cenných papierov presťahovali o tridsať kilometrov severnejšie. Ambiciózny projekt, ktorého náklady už prekročili 10 miliárd USD, vytvoril nové finančné centrum v Sandton City. Severné predmestia Johannesburgu sa súčasne zmenili na nedobytné pevnosti.

„Status quo pre Johannesburg nie je ideálny, ale aspoň tolerovateľný,“ píše sa v štúdii. Nápor na Johannesburg sa však má v najbližšej budúcnosti zvýšiť bezprecedentným tempom. Černošským getám v okolí južných predmestí preto už v roku 2005 hrozí sanitárny a dopravný kolaps.

Roman Lipták

Pretória