Exprezident ako premiér?

Politická kríza v Litve - sprava doľava

Politické nezhody okolo plánovanej privatizácie energetického sektora a ďalšieho reformného smerovania Litvy boli hlavnou príčinou rozpadu doterajšej vládnucej koalície v tejto pobaltskej krajine. Včera uplynul týždeň odvtedy, ako šesť ministrov za sociálnoliberálnu stranu Nový zväz sa rozhodlo podať demisiu pre spomínanú rozdielnosť názorov na daňové a privatizačné otázky. Malo to za následok, že iba osem mesiacov po parlamentných voľbách sa stredopravicová vládna koalícia zosypala ako domček z kariet. V stredu totiž premiér Rolandas Paksas rezignoval na svoju funkciu, čím si pripísal politickú zodpovednosť za zlyhanie vládnucej koalície. Prezident Valdas Adamkus Paksasovu rezignáciu prijal a za dočasne úradujúceho ministerského predsedu vymenoval ministra hospodárstva Eugenijusa Gentvilasa.

Neveru ministrov z dovtedy spriaznenej koaličnej strany sa v piatok snažili zminimalizovať predstavitelia vládnucich strán, avšak nedosiahli dohodu, ktorá by zabránila rozpadu vládnej koalície. Politická kríza sa ukázala v plnej kráse a vyústila v neschopnosť stredopravého spektra nájsť východiská na prežitie vlády. „Nový zväz už nepovažujeme za svojho koaličného partnera,“ uviedol po rokovaní vo svojom stanovisku Litovský liberálny zväz a ďalšie koaličné strany. Ak si mysleli, že týmto sociálnych liberálov vyšachujú z hry o budúcu tvár litovskej vlády, mýlili sa. Nový zväz totiž najskôr neoficiálne, a potom už bez rozpakov začal rokovať so sociálnymi demokratmi, ktorí sa nachádzajú v opozícii, a doslova potvrdil svoju rolu jazýčka na váhach. Priklonil sa doľava. Ľavicová sociálnodemokratická strana, ktorej šéfuje bývalý prezident Algirdas Brazauskas (1993 až 1998), vlani v októbri síce parlamentné voľby vyhrala (dostala 31 % hlasov), ale nepodarilo sa jej žiadnu ďalšiu stranu nahovoriť do koalície. Čo nevyšlo vtedy, je reálne teraz. Lebo už v piatok, po neúspechu rokovaní stredopravých strán, sociálni liberáli v tandeme so sociálnymi demokratmi ohlásili zámer vytvoriť novú vládu, ktorej by mal predsedať práve postkomunistický politik Brazauskas. Prezident Adamkus, ktorý sa doteraz vyhýbal kontaktom so sociálnymi demokratmi, musí v súlade s ústavou predložiť jeho kandidatúru na schválenie parlamentu, čo sa očakáva ešte tento týždeň. Nová, teraz už stredoľavá vláda by potom mohla byť zostavená už do polovice júla, čo by bolo výhodou, lebo je to „prázdninové“ obdobie a Litva má spolu so Slovenskom najlepšie renomé spomedzi kandidátskych štátov do EÚ. Škoda by ho bolo pokaziť prehlbovaním politickej krízy.

Iaromír Novák