Priateľstvo cez podozrievanie

Ťahy Ruska a USA poza chrbát bezpečnostnej klíme nepridajú

„Priatelia sa navzájom neničia. Pozeral som tomu mužovi (ruskému prezidentovi V. Putinovi) do očí. Sú priame a dôveryhodné. Tento muž je hlboko zaviazaný svojej krajine a presadzuje záujmy najlepšie pre ňu. Bol to priamy dialóg a základ konštruktívneho partnerstva... Predsa by som ho nepozval na môj ranč, keby som mu neveril.“ Žmurknúc s úsmevom - pri tejto poslednej vete - pôsobil prezident USA G. W. Bush ako šíriteľ eufórie z odštartovania ešte lepších vzťahov s Ruskom. No ani nevychladli mikrofóny z tohto plodného pingpongu otázok a odpovedí na tlačovej besede po poslednom stretnutí Busha a Putina v slovinských Alpách a už obaja menia doma vrelé slová priateľstva na vzájomné podozrievanie. „Porušenie zmluvy o obmedzení protiraketových striel z roku 1972 (ABM) môže mať veľmi vážne následky. Znamená to, že všetky krajiny, medzi nimi aj Rusko, budú mať právo vybaviť svoje rakety viacerými jadrovými hlavicami,“ tvrdí otvorene Putin, hoci to bol práve on, ktorý v Slovinsku pripomenul pokračovanie dialógu ministrov obrany a šéfov diplomacií oboch krajín. A poradkyňa prezidenta USA pre bezpečnostné otázky C. Riceová za Busha nahlas zdôraznila, že Spojené štáty protiraketový štít (NMD) vybudujú, ak to uznajú za vhodné. Čo už, mimochodom, aj dávno uznali. Veď najmä pre nepochopenie postoja USA Európou bol Bush na starom kontinente. Lenže práve on Putinovi pri rozlúčke v Slovinsku „nakladal“, že Rusko nie je pre USA nepriateľom a spoločná obranná politika, najmä pomoc USA Rusku v logistike, je po skončení studenej vojny tou najlepšou odpoveďou na hrozby 21. storočia šíriace sa z „rúk darebáckych krajín“ (Irán, Irak, Kuba, Pakistan, India, KĽDR). A už tento týždeň chce prvý muž USA požiadať Kongres - podľa analytikov budú súhlasiť obe komory - o zvýšenie rozpočtu na obranu na rok 2002 na 343,5 mld. USD (teda o 18,4 mld. USD, resp. 5,7 % viac, ako žiadal v apríli v návrhu sám Bush). No a denník Financial Times len tak mimochodom v pondelok podotkol, že ak USA budú tlačiť pri rozširovaní aliancie na rýchly vstup pobaltských krajín do NATO, „riskujú, že sa z Ruska stane tzv. nespoľahlivý štát, avšak na rozdiel od KĽDR, Iránu či Iraku s obrovskou zásobou jadrových zbraní“.

Priateľstvo poza chrbát? V prípade USA sa z danej sumy na obranu zatiaľ vyčleňuje na NMD len jedna miliarda. Washington sa plánov na NMD nevzdá. No kým začiatkom roka koketoval len s myšlienkou potreby prehodnotiť vzťahy v bezpečnostnej oblasti po skončení studenej vojny, a teda „pozmeniť zmluvu o obmedzení protiraketových striel z roku 1972, dnes trvá na jej zrušení, lebo jej účel pominul. Pre Rusko je pilierom stability na starom kontinente a zdá sa, že nielen pre neho. Ani Európa sa netají obavami z pretekov v zbrojení po zrušení ABM. Dôvod? Technická výbava tzv. darebáckych krajín vôbec nedosahuje parametre šatníka Pentagónu, nehovoriac už o vzdialenostných možnostiach použiť rakety na ohrozenie USA. Moskva cíti, a Putin sa tým dnes netají, že NMD je predovšetkým poistka pred ruským nukleárnym kazačkom ponad oceán. „Musím povedať, že stále existujú dva záväzné protokoly medzi Ruskom a USA, podpísanými v New Yorku a Helsinkách o protiraketových ABM systémoch. Preto by špecialisti mali definovať - zdôrazňujem - definovať skutočné hrozby, ako aj miesto, odkiaľ skutočne prichádzajú pred tým, než sa rozhodneme prehodnocovať stále platné záväzky,“ poznamenal Putin. USA totiž skutočne nie sú zatiaľ objektom takého ohrozenia, ktoré by oprávňovalo modifikáciu ABM z roku 1972. Protiraketová obrana však chráni len pred balistickými atómovými raketami, no k územiu potenciálneho nepriateľa možno atómové zbrane dopraviť aj inou cestou. USA si dozaista uvedomujú obrovský ruský potenciál nukleárnych zbraní a zbraní hromadného ničenia, ako aj oficiálne stanovisko Moskvy: ABM je premisou, ktorá je základom modernej architektúry medzinárodnej bezpečnosti.

V jednom s Moskvou súhlasiť musíme. Ak sa spomína rozšírenie medzikontinentálnych balistických rakiet Topoľ-M a ich obohatenie o bojové hlavice, je potrebné sa vrátiť na začiatok 90. rokov k podpisu prvých rusko-amerických zmlúv o obmedzení rakiet. Preambuly zmlúv totiž zakazovali výstavbu národných obranných systémov v štýle ako majú naplánované USA, čo je zároveň aj v ruskom zákone, potvrdzujúcom ratifikáciu. Z právnej stránky preto Putin nevybočuje z ruských bezpečnostných koľajníc. Druhá vec však je, komu je zastrašovanie dobré. Veď peňazí na udržanie strategickej rovnováhy s USA Rusko skutočne nemá. Ak by aj zvýšil počet týchto rakiet, dokonca ak by aj obohatil svoje Topole-M o bojové hlavice (podľa odborníkov dokonca aj o tri zariadenia na každej), nemalo by to v konečnom dôsledku ešte vplyv na rozloženie síl vo svete. V porovnaní s americkou garderóbou by tento počet predstavoval chabú sedminu. Rusko nemá zatiaľ možnosti vyhrať preteky v zbrojení s USA, avšak bezpečnostnému ovzdušiu v Európe by to čerstvého kyslíka rozhodne nepridalo. Júlové stretnutie Busha a Putina by sa preto malo zamerať na vzájomný rešpekt, dôležitosť a postupné začleňovanie Ruska do európskeho bezpečnostného systému. Pravda, ak účelom nie je niečo iné.

Slávka Blazseková