Hospodársky denník
USD49,542 Sk
EUR42,688 Sk
CHF28,087 Sk
CZK1,26 Sk
  Utorok  26.Júna 2001

Výstražná brazilská čiernota

Krajina dopláca na obrovskú závislosť na hydroenergii

Ježišova socha v Riu de Janeiro je stále osvetlená. Úrady docenili, že nechať ju v tme by nemalo dobrý psychologický efekt, keďže je pre občanov príliš silným symbolom prosperity. Veľká časť Brazílie sa však s mocou noci zoznamuje dôverne - vypnuté zostávajú nielen žiarovky v domácnostiach a uličné lampy, ale dokonca aj svetlá v parlamente a v prezidentskom paláci.

Brazílska vláda začiatkom júna stanovila cieľ znížiť spotrebu energie o 20 percent, v opačnom prípade bude musieť dôjsť k núteným prerušeniam dodávok elektrického prúdu, čo by malo mimoriadne vážne sociálne a ekonomické dôsledky. Odbory napríklad vyrátali, že denné prerušovanie dodávky elektrickej energie od 1. júna do 30. novembra v celej krajine by viedlo k strate 850-tisíc pracovných miest. Vládny plán zníženia spotreby preto predvída vysoké pokuty pre podniky a domácnosti, ktoré sa naďalej budú správať nešetrne. A hoci ústavnosť takéhoto opatrenia ešte musí prehodnotiť súd, Brazílčania si výzvy zrejme zobrali k srdcu. V bohatšej juhovýchodnej časti krajiny sa v prvých týždňoch platnosti programu spotreba znížila o 18,3 percenta, na chudobnejšom severovýchode dokonca o 19,3 percenta. V najjužnejších a v najsevernejších oblastiach Brazílie program zatiaľ neplatí, keďže je tu energetická situácia o niečo lepšia.

Čísla sú síce pozoruhodné, no cieľ stále nie je splnený. Hrozba prerušovania dodávok je teda stále akútna, aj keď cena, ktorú Brazílčania platia v posledných dňoch, nie je vôbec malá. Nejde len o obmedzenie využívania obľúbených elektrických spotrebičov, v hre je zmena celého režimu dňa - začnúc prácou, končiac zábavou. Veď dokonca aj divadlá a futbalové zápasy presunuli na denné termíny. A potom je tu aj strach z neosvetlených ulíc, v Brazílii je úroveň kriminality aj za štandardných podmienok vysoká.

Niekto môže namietať, že nič až tak katastrofické sa nedeje. Narušenie denného stereotypu dokonca môže život priemerného smrteľníka trochu obohatiť, navyše spoločné nešťastie prehlbuje pocit spolupatričnosti medzi ľuďmi. Ak však možné dôsledky energetickej krízy položíme na papier, optimizmus nás okamžite prejde. Podľa expertov kríza bude stáť krajinu 1,5 percenta HDP, čiže plány o 4-percentnom raste ekonomiky v tomto roku sú len nedosiahnuteľným snom. Brazílska mena okrem toho klesla na najnižšiu úroveň od roku 1994, a potom sú tu aj riziká politickej nestability.

Pritom za všetko môže sucho a laxný prístup vlád k energetickej politike. Brazília s bohatou riečnou sieťou vyše 90 percent vlastných energetických potrieb získava v hydroelektrárňach. Avšak v súčasnosti sú vodné nádrže v dôsledku veľkého sucha naplnené len do tretiny. A to sa odzrkadľuje na produkcii. Vláda už avizovala plán zvýšenia generačných kapacít o 20-tisíc MW do roku 2003, pri čom sa chce spoliehať na viaceré druhy energie - slnečnú, jadrovú či energiu získanú z uhlia. Kritici však upozorňujú, že tak súčasný kabinet, ako aj tie minulé, sa pre podobný krok mohli rozhodnúť omnoho skôr, čím by sa predišlo terajšej

Príklad Brazílie je po energetickej kríze v Kalifornii ďalšou ukážkou citlivosti, s akou treba viesť energopolitiku. Nástrahy vyplývajúce zo závislosti na jednom zdroji energie či z deregulácie trhu nemožno prehliadať. Inak nepomôže ani osvetlená Ježišova socha.

Rastislav Boldocký

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.