Nových móresov niet

Komentuje Ivan Klačanský

Mliekarne a obchody sú prepojené pupočnou šnúrou splátkových kalendárov. Najlepšie sa mliekarňam spolupracuje s novými odberateľmi, najmä maloobchodníkmi. Tí pracujú na vlastné riziko. Väčšinou je to fyzická osoba, a to znamená, že nezačína svoju činnosť s predsavzatím, kde koho hneď od začiatku oklamať. Maloobchodník si objedná tovar a vie, že ho má splatiť do siedmich dní. Keďže mliekarne majú spravidla desaťdňový cyklus fakturácie, spočítava sa desať dní a sedem dní. Keď ešte do toho príde sobota a nedeľa, tak je to hneď dvadsať dní. Mliekarne sa aj snažia uzatvárať nové zmluvy na sedem dní, lebo vedia, že aj tak svoje peniaze uvidia najskôr o dvadsať dní. V súvislosti s novým zákonom sa prerábajú všetky zmluvy, ktoré mali lehotu splatnosti dlhšiu ako 30 dní. Isté je, že aj štrnásťdňové lehoty splatnosti zostávajú pri obchodovaní medzi mliekarňami a obchodom iba zbožným želaním. Na ilustráciu situácie dobre poslúži skutočná udalosť: Rozprávajú sa po telefóne dvaja riaditelia mliekarní (veď spolupracujú a navzájom si vymieňajú výrobky). Prečo mi neplatíš za faktúry, veď máme u teba vyše dva milióny korún v omeškaní. Ten druhý sa pýta, - urgovali ste? My poukazujeme peniaze iba tým, čo urgujú. Ten, kto očakával, že s príchodom veľkých reťazcov prídu aj nové móresy, hlboko sa mýlil. Okrem necností, ako platby za zaradenie výrobku do zoznamu a podobne, za drzé požiadavky spoluúčasti na vrátanie tovaru, priniesli so sebou aj neuveriteľné praktiky v lehotách splatnosti. Nie je ničím nezvyklým, keď mliekari dostávajú od nich za tovar zaplatené až po štyridsiatich dňoch. Pravda, umelo predlžovať možnosť narábať s cudzími peniazmi sa dá napríklad aj reklamáciami, poukazovaním na nepresnosti, na drobné chybičky pri fakturácii. Načo je potom lehota splatnosti?