Úspech postihne pripravených

Slovenská republika nemôže žiť v medzinárodne politickom vákuu, chce žiť v pomeroch vnútorne i zvonka stabilizovaných, preto hľadá zväzky a záruky tejto stability. Z hľadiska naplnenia podmienok, ktoré súvisia s pozvaním do euroatlantických štruktúr, ale takisto s možnou účasťou a integráciou v EÚ, je nevyhnutné urobiť niekoľko zásadných zmien. Prvý krok súvisí s dohodou rozhodujúcich politických subjektov o záväzkoch smerom k integračným zoskupeniam. Táto dohoda má dnes rozhodujúci význam. Bohužiaľ, v dôsledku nižšieho stupňa poznania a straníckeho egoizmu, napriek verejnému deklarovaniu všetkých, k dohode o cieľoch a postupoch nedošlo. Deklarujeme ciele rovnako, ale potvrdiť spoločne ich nevieme. Je to chyba a výzva pre vnútornú politiku, aby sa v tomto smere zmenila.

Druhá požiadavka súvisí s celkovým vývojom spoločnosti, aby spoločnosť akceptovala toto smerovanie a vyjadrila mu politickú podporu. (...) Z hľadiska vnútorných problémov musíme hovoriť o problémoch stability, ako aj problémoch sociálnopolitických, kde sa nevyžaduje len deklarácia, ale aj

záruky stability,

že isté protirečenia, ktoré v tejto spoločnosti každým dňom rastú, nebudú ovplyvňovať budúci vývoj tak, aby sme neprenášali svoje vnútorné problémy do vnútra týchto inštitúcií. Pre nás sú dôležité skúsenosti, ktoré z integrácie do NATO má Poľsko, Česká republika a Maďarsko. Vyplýva z nich aj poučenie, že celý proces je možné riešiť nie okamžitým nákupom novej techniky, ale zásadnými zmenami v obrannej doktríne Slovenska atď.

Tento postupný proces umožní SR pracovať spôsobom ekonomicky únosným v oblastiach, kde tak či tak by modernizácia bola nevyhnutná. Samozrejme, okrem záruk politických a bezpečnostných, treba deklarovať aj prihlásenie sa SR k spoločným hodnotám. Pre SR niet dnes iných záruk bezpečnosti, niet iného východiska, ako je členstvo v NATO. V tomto smere by bolo nanajvýš žiaduce, aby otázka utvárania jednoty obyvateľstva okolo týchto cieľov bola predmetom každého dňa. Do NATO sa nevstupuje, do NATO sa pozýva a pozvánku dostane ten a vtedy, keď situácia vnútri spoločenstva dozrie k poznaniu, že nový člen je zárukou stability a pokračovania rozvoja celého bezpečnostného systému v tomto regióne. Druhá obrovská výzva, ktorá je pred nami, to

je integrácia

do Európskej únie. (...) Ak vnútri slovenskej spoločnosti úplná väčšina rozhodujúcich subjektov politických aj občanov sa jednoznačne hlási k otázke podpore vstupu do EÚ, treba pre tento vstup vykonať i množstvo praktických krokov. Máme radosť z toho, že SR je politicky akceptovaným partnerom, máme radosť z toho, že sa darí uzatvárať jednotlivé kapitoly, a tým spĺňať stanovené podmienky a kritériá. Čo však na druhej strane vyvoláva aj niektoré otázniky nad vývojom SR, je postup v iných oblastiach. O čo ide? Z hľadiska výkonnosti EÚ vyžaduje jednoznačný stav v súčasnosti mať efektívny program rozvoja celej spoločnosti. Ak v roku 1998 výkonnosť ekonomiky Slovenska, produktivity na Slovensku vo vzťahu k HDP na hlavu obyvateľa tvoril až 48 %, tak v roku 2001 je to 45 % výkonu. Tento rozdiel nesvedčí o tom, že celá dynamika vývoja sa uberá k rastu...

(...) Ak by Slovensko muselo historicky čakať na vyrovnávanie hospodárskych hendikepov Rumunska a Bulharska, boli by to straty aj v ekonomickom, aj v politickom zmysle obrovské, ktoré si nemôžeme dovoliť. Preto znovu v zmysle dosiahnutia týchto cieľov treba hľadať vnútri spoločnosti konštruktívnu

dohodu o prioritách

a nadchádzajúci volebný boj roku 2002 nenadraďovať nad tieto ciele a podriadiť im celé konanie.

(...) O rozšírenie EÚ prebieha veľký politický zápas i priamo vnútri krajín EÚ, kde treba občanom vysvetľovať význam rozšírenia pre nich samých. Aby pochopili, že toto rozšírenie má obrovský politický a ekonomický význam pre samotné krajiny EÚ... Po referende, ktoré povedalo nie v Írsku, je možné predpokladať, že najmenej tri ďalšie krajiny by odpovedali rovnako. Preto z našej strany je tu požiadavka zastaviť negatívne signály od nás do zahraničia... Diskutuje sa o viacerých problémoch. Jedným z nich je voľný pohyb pracovných síl, kde stanovisko moje a mojich priateľov je jednoznačné – sme proti tomu, aby sa zavádzali limity, ktoré by obmedzovali voľný pohyb pracovnej sily v situácii, keď sme absolútne otvorili dvere pre voľný vstup kapitálu, pre voľný trh výrobkov. Obavy z možnej migrácie nie sú odôvodnené, je množstvo iných nástrojov, ako sa dá pohyb pracovných síl regulovať.

(...) Vnútorný politický zápas na Slovensku sa rozvíja stále po línii táborov. Jeho nositeľmi sú vždy bloky. Tendencia blokov je životom prekonaná... Aj keď ešte dozvuky a pozostatky vo vedomí ľudí sú a prekonávajú sa. Myslím, že nová konštrukcia politickej štruktúry bude vyžadovať kompromis, dohodu tých, ktorí dôveru ľudí budú mať na to, aby zmenili politický zápas na zápas o alternatívy riešení. Druhá skutočnosť, ktorá bude musieť ovplyvniť politiku na Slovensku, že sa bude musieť zbaviť všetkého

čo ho brzdí,

to všetko, myslím si, že je v drobení intelektuálu a potenciálu, ktorý má v ekonomike, v ľuďoch, v sociálnej sfére, musí ho spájať, pretože všetko, čo príde, bude výzvou vo vzťahu k budúcnosti. Tretie – musí sa zmeniť celková stratégia myslenia na stratégiu rozvoja. Slovensko nemôže pokračovať v nekonečných reštriktívnych opatreniach, nemôže pracovať v pozícii, keď nebude mať dohodu rozhodujúcich subjektov aspoň o strednodobých výhodách spoločného postupu tak, aby mohla celá spoločnosť rásť. Keď hovoríme, povedzme o faktoroch pozitívnych v EÚ, to sú aj výzvy. Po integrácii trhu na druhý deň sa otvorí trh výrobkov, silnejšia ekonomika krajín EÚ sa stretáva s ekonomikou Slovenskej republiky, ktorá je slabšia. To je stret výrobcov, cien, obchodných sietí, know-how i všetkého ostatného. Preto my musíme už dnes hovoriť o konkurencieschopnosti Slovenska, o raste a znižovaní rozdielov. Ak tieto otázky zanedbáme, pri dnešných rastových pomeroch u nás a v EÚ by sme mohli počítať s vyrovnaním na úroveň krajín EÚ

o 55 rokov,

a to si nemôžme dovoliť taký dlhý interval, preto náš vývoj sa musí uberať trošku dynamickejšie a iným spôsobom. Pokiaľ ide o ďalšie priority, ktoré Slovensko má, rovnocenne záujem o rozvoj ekonomiky je vyvažovaný záujmom o sociálnu stabilitu. Predovšetkým je tu snaha dať ľuďom prácu. Ak v pomerne krátkom časovom rozsahu sa nezníži nezamestnanosť na hranicu približne 15 %, treba reálne počítať s rozpadom verejných fondov. Kríza, ktorá ich dostáva do dnešného deficitného stavu, je vyrovnávaná pôžičkami, výnosmi z privatizácie, ale nie je riešená systémovo ani s krátkodobým výhľadom, naopak zdôrazňuje sa moment politikárčenia okolo toho problému, ale on je politický problém a odkladá sa vlastne riešenie na dobu neurčitú. Podceňuje ho aj parlament aj vláda, pričom času nie je toľko, aby sme mohli čakať na rozhodnutia v neskoršom období.

Z hľadiska nástrojov vývoja SR, ak zoberieme do úvahy nevyhnutnosť rastovej stratégie, musíme zvážiť všetko, čo máme, čo túto stratégiu podnecuje. Predovšetkým medzinárodná deľba práce viedla k tomu, že mnoho zahraničných subjektov je dnes etablovaných ako výrobcov na slovenskom trhu. Vítame toto etablovanie, aj keď sa dnes neprenáša do oblasti aktívnych investícií, skôr pasívnych, ako sú skupovanie majetku a skupovanie sietí. Nie ešte budovanie nových objektov a investovanie do nových priestorov. Toto úspešné investovanie v budúcnosti je jednou z podmienok, pričom treba zdôrazniť nevyhnutnosť vyváženosti podmienok pre domácich i zahraničných na princípe rovnosti. Z hľadiska

objemu investícií

možno očakávať, že aj tak väčšina investícií pôjde zo zdrojov domácich. Pokiaľ ide o podnikateľskú štruktúru, výrazne sa mení a potvrdzuje, že nositeľom budúcich období budú hlavne malí a strední podnikatelia. Predovšetkým treba podnikateľom vzdať úctu ako stavu, nespochybňovať, neznižovať dôveryhodnosť, nebojovať proti, neznižovať vážnosť a autoritu spoločnosti, naopak, treba jasne povedať, že podnikateľský stav je dnes ten, ktorý bude garantovať rozvoj a dynamiku slovenskej spoločnosti. Politici viac-menej môžu tomuto procesu pomôcť, ale nemôžu ho pre budúcnosť chcieť určovať - linkovať.

(...) Mnohé verejné fondy odčerpávajú zdroje, to nie je dobré. Čiže, pre budúcnosť musí byť stabilizácia verejných fondov... Z hľadiska ďalších priorít ide o niektoré programy, ktoré budú mať podporu vlády SR. Zatiaľ sa ukazujú ako programy, ktoré by mohli priniesť mnoho do rozvoja infraštruktúry. Ide predovšetkým o výstavbu diaľničnej siete, kde je možné pokračovať v systéme financovania, ktorý tu bol a je, alebo je možné prejsť na koncesionársky systém... Druhý efekt, ktorý môže priniesť mnoho multiplikačných dôsledkov, je výstavba bytov... Akékoľvek dlhšie

potácanie sa

povedie k veľkým spoločenským stratám. Z hľadiska zdrojov rozvoja v budúcom období môžeme hovoriť aj o mnohých danostiach, ktoré máme. Zaujímavý je cestovný ruch, ktorý môže veľmi veľa a pomerne rýchlo dokázať. Nevyhnutná bude stabilizácia u poľnohospodárov, aj keď to nebude nosné odvetvie zamestnanosti, ale z hľadiska výstavby vidieka áno.

Nevyhnutné sú programy medzinárodnej spolupráce v oblasti strojárenstva, ktoré kedysi bolo nosné, pričom treba zobrať na vedomie, že už nikdy sa nezopakuje niekdajší objem zbrojnej výroby. Kapacity, ktoré sú v tomto smere uvoľnené, sú dnes nielen

umŕtvenou hodnotou,

ale aj nerealizovateľné. Treba aj nové technológie, nové programy, aj ľudí, ktorí dokážu na túto výzvu odpovedať. Čas potvrdil, tam, kde je rozumná zhoda domácich i zahraničných záujmov, dokážeme dosahovať i veľmi dobré výsledky. Potvrdzujú to investície Volkswagenu v Bratislave, ktorý je dnes nosnou exportnou organizáciou, investície Siemensu na Slovensku, ale verím, že to potvrdia i ďalšie spoločnosti, ktoré sa u nás teraz alebo v budúcnosti etablujú. V konkurencii zdrojov trhového priestoru v strednej Európe Slovensko musí znovu definovať, v čom je iné a akú výhodu poskytuje oproti ostatným. Iba výhoda pracovnej sily nie je dostatočným zdôvodnením.

Z hľadiska potrieb, ktoré idú do budúceho obdobia, musíme pozerať na to, že celá ochrana podnikateľskej sféry musí mať niekoľko za sebou pokračujúcich vrstiev. To nie sú len daňové nástroje, to nie je len ochrana právna v zmysle súdnej ochrany alebo policajnej vymoženosti, to je ochrana prostredia, ochrana verejnej mienky,

ochrana záujmov,

do čoho vstupuje aj množstvo iných inštitúcií, ktoré musia túto ochranu potvrdiť. Učíme sa z toho, ako to dobre robia Američania, ako to robia Nemci, ako to robia povedzme Francúzi a Taliani na našom území. Z hľadiska vývoja v najbližšom období musíme počítať s tým, že stabilizačný proces nemôže trvať veľmi dlho. Negatívne naštartované reakcie môžu vyvolať negatívne dosahy aj na hospodárstvo, najmä v situácii, keď zadlženosť Slovenska je dnes 2,2-krát väčšia ako v roku 1998. Je to výzva pre tých, ktorí prídu, ale aj nevyhnutnosť kooperácie, rešpektovanie záujmov každého podnikateľa, ale aj záujmov štátu ako celku. V súvislosti s prebiehajúcimi diskusiami politických subjektov o čistote právnych vzťahov pre budúce obdobie o tzv. potrebe tvrdej ruky, o nevyhnutnosti revízie majetkovej, osobnej a podobne. Chcem povedať, že tieto diskusie nepovažujem za kvalifikované, skôr to považujem za nadbiehanie vkusu stredného voliča, ktorý žiada nejaký radikalizmus, a chce, aby si tú jeho biedu niekto odskákal. Ide skôr o to, zobrať do úvahy príčiny tohto stavu, nedostatky, ktoré zavinil štát zákonodarstvom, legislatívou, praktickou činnosťou v postupoch. Skôr by som sa prihováral za to, aby bola prijatá jednotná norma umožňujúca znovu

súpis hodnoty

majetku. A ten, ktorý sa v doterajších súpisoch nevyskytoval, jednorazovo zdaniť 5-percentnou, najviac 10-percentnou daňou, aby majetok takto priznaný sa stal legálnym podľa všetkých predpisov SR. Ak budeme znevažovať veci dozadu, nie je možné ich rekonštruovať... Nemožno vytvárať takú mienku, že každý podnikateľ je preventívne podozrivý. Musíme zamedziť „imidžovkám“ niektorých policajných plukovníkov. Pokiaľ ide o otázky záruk stability SR, tak musíme ich hľadať u seba a musíme ich hľadať v stabilnom medzinárodnom

(...) Môžeme pochybovať o čomkoľvek, ale život bude vyžadovať praktické rozhodnutia. My sme dnes v období, keď tie praktické rozhodnutia sú výzvou najbližších týždňov a mesiacov. Nuž, vždycky úspech postihne len toho, kto je naň pripravený. Budeme musieť preukázať, že ľudsky, občiansky i štátne sme na tieto kroky pripravení a Slovensko ich dobre zvládne.

(Z úvodného slova V. Mečiara v Hospodárskom klube 25. 6.)