Leto strávené prácou s klientmi

Edita Kulacsová: Svoju kariéru môžem hodnotiť s oddýchnutou, čistou mysľou

Cestovanie uchvátilo Editu Kulacsovú (1968) ešte v detstve. Aby upokojila svoju túžbu po spoznávaní nových krajín, rozhodla sa, že bude sprievodkyňou v cestovnej kancelárii. Stalo sa. Sprevádzala turistov po Európe a rozmýšľala, čo bude robiť ďalej. Zahraniční partneri jej vnukli myšlienku založiť si vlastnú cestovnú kanceláriu - na báze dobrých kontaktov. Neváhala dlho a opäť zrealizovala myšlienku, s ktorou sa pohrávala už dlhší čas: pred desiatimi rokmi založila cestovnú kanceláriu Duna tour. Ako vraví, bola plná optimizmu a z dnešného pohľadu naivných predstáv o tom, ako jednoducho to bude fungovať. Napriek tomu, že to jednoduché nebolo, nevzdávala sa a pokračuje ďalej. „Cestovka“ neskrachovala a v konkurencii ostatných dobre prosperuje. Jej majiteľka sa ešte cestovania nenabažila. Hoci jej „srdcovými“ krajinami sú Turecko a Dominikánska republika, celé leto sa bude v práci venovať klientom. Zatiaľ si vystačí sama a tvrdí, že najlepší čas na dovolenku je nepochybne mimo hlavnej sezóny.

Prečo ste sa rozhodli podnikať práve v cestovnom ruchu? Je to síce príťažlivá oblasť podnikania, zároveň je však neistá a vrtkavá...

- Cestovanie a spoznávanie nových krajín ma pútalo už od detstva. Po skončení strednej školy a nadstavbového štúdia so zameraním na sociálne právo som sa rozhodla svoju energiu venovať službám v cestovnom ruchu. Táto oblasť sa mi javila príťažlivá, poskytujúca možnosť cestovať, spoznávať svet a zároveň prenikať do tajov a zákonitostí podnikania. Je závislá od ekonomickej situácie a mnohých ďalších sprievodných faktorov, no spokojnosť stálych klientov a schopnosť nepoddať sa prípadným nepriaznivým vplyvom sú mojou najväčšou motiváciou.

Spomínali ste trochu naivné predstavy o podnikaní na začiatku vašej kariéry. Nahromadilo sa veľa problémov?

- Vtedy som mala dojem, že stačí zohnať zopár dobrých autobusov a klienti prídu sami. Navyše som nerátala s problémami, ktoré bolo treba riešiť operatívne - či už šlo o pokazený autobus na polceste medzi Španielskom a Francúzskom alebo o „večných nespokojencov“, teda zákazníkov, akých určite poznajú v každej cestovnej kancelárii. Preferovala som najmä zájazdy do Turecka, talianskych Benátok a Španielska. Podarilo sa mi síce úspešne zavŕšiť sezónu, no vybrala som si menej schodnú cestu: namiesto cestovnej agentúry som mala hneď cestovnú kanceláriu, takže som musela mať dopredu zabezpečené a zaplatené miesto pobytu spolu s dopravou už v januári - zahraniční partneri to jednoducho vyžadovali. Neskôr som sa rozhodla znížiť mieru rizika na minimum a obmedzila som predaj vlastných produktov s tým, že som sa väčšmi zamerala na provízny predaj produktov iných cestovných kancelárií. Vybudovať si klientelu rozhodne nebolo jednoduché, v súčasnosti však mám značný počet stálych zákazníkov a som rada, že každý rok pribúdajú noví.

Dostávajú zrejme dobré odporúčania... V čom podľa vás spočíva umenie udržať si zákazníka?

- Aj keď to vyznie ako klišé, jednoznačne rozhoduje individuálny prístup ku klientovi, schopnosť odhadnúť a zrealizovať jeho predstavy o kvalitne strávenej dovolenke. Ochota poradiť, pomôcť s výberom destinácie, pozorne ho vypočuť, prípadne mu navrhnúť niečo zaujímavejšie. Mám stálych klientov z celého Slovenska, niektorí mi dokonca iba zavolajú, aby som im vybrala v konkrétnom termíne zaujímavý pobyt v nejakej krajine, a potom už iba pošlú peniaze na účet cestovnej kancelárie. Tomu vravím skutočná dôvera. Aj keď sa niekedy cítim unavená, prepracovaná alebo znechutená, fakt, že sa ku mne klienti vracajú, je tou najväčšou vzpruhou.

Z čoho bývate najčastejšie znechutená či rozladená?

- Nechcem používať príliš silné výrazy, ale je pravdou, že bývam rozladená, ak si zákazníci myslia, že ceny zájazdov sú premrštené, že sa na nich priživujeme... Aj s takým názorom som sa už stretla. Ak ste navyše províznym predajcom, podobným obvineniam sa neraz nedá vyhnúť. Nezostáva nič iné ako trpezlivo vysvetľovať, že ceny sú úplne rovnaké v centrále cestovnej kancelárie aj u províznych predajcov. Mrzí ma tiež, že zimná turistika u nás ešte takpovediac „nezapustila korene“. Chápem však, že mnoho ľudí celý rok šetrí práve na letnú dovolenku a nemôže si dovoliť luxus cestovať najmä do zahraničia dva- či trikrát ročne. Verím však, že aj u nás sa ekonomická situácia zmení k lepšiemu a všetci budú môcť cestovať podľa svojich predstáv.

Ako vidíte svoju kariéru v horizonte piatich až desiatich rokov?

- Pravdu povediac, nezamýšľala som sa nad tým. Nevyhýbam sa nijakým pracovným ponukám. Ak by ma nejaká zaujala, porozmýšľam o nej - musí však byť v rámci cestovného ruchu. Ovládam nemecký a anglický jazyk, s komunikáciou problémy nemám. V zahraničí nasávam atmosféru domácej krajiny a premýšľam, ako ju čo najlepšie priblížiť klientovi u nás doma. Ak chcem hodnotiť svoju kariéru a uvažovať o budúcnosti, musím mať v prvom rade oddýchnutú, čistú myseľ. V tom mi jednoznačne pomáha cvičenie jogy. A možno mi neskôr aj vnukne podnetnú myšlienku, ako ďalej... Zatiaľ som relatívne spokojná. Relatívne preto, lebo vždy je čo zlepšovať.

Katarína Matejčíková