Naša výživa zaostáva v kvalite

Stravovacie návyky priamo súvisia s dĺžkou ľudského života

Na príčinách vzniku ochorení sa výživa výrazne podieľa a odhaduje sa, že je to asi na 40 až 60 %. Má úlohu pri vzniku srdcovo-cievnych chorôb, nádorových ochorení, pri cukrovke, vysokom krvnom tlaku, ochoreniach pečene, žlčníka a žlčových ciest, málokrvnosti, ochoreniach z nedostatku vápnika a pri množstve iných chorôb.

Naša výživa je podľa odporúčaných výživových dávok (OVD) energeticky nadmerná, hlavne pre vysokú spotrebu tukov (+ 47 % ) a sacharidov. Pretrváva deficit v spotrebe vápnika a vitamínu C. Najmä z hľadiska ochrany a podpory zdravého vývoja detského organizmu za kritickú skutočnosť musíme považovať pokles spotreby mlieka a mliečnych výrobkov.

V strednej dĺžke života zaostávame

Muži - rok 1990 – 66,64 roka, v roku 1996 – 68,80 roka, zvýšenie 2,2 roka

Ženy - rok 1990 – 75,44 roka, v roku 1996 - 76,55 roka, zvýšenie 1,2 roka

Na srdcovo-cievne ochorenia ročne umiera u nás asi 25-tisíc ľudí, čo predstavuje z celkového počtu umretých 53,3 %.

- Na nádorové ochorenia ročne umiera asi 11-tisíc ľudí, čo predstavuje 19 %.

- Každý desiaty občan vo vekovej kategórii 25 – 65 rokov trpí na artériovú hypertenziu.

- Až 32 % populácie trpí nadváhou.

- Približne 13 % populácie má zvýšenú hladinu cholesterolu.

- Cukrovka sa vyskytuje u 3 – 4 % populácie.

- Rastie riziko vrodených chýb.

Program ozdravenia výživy obyvateľstva SR sleduje zlepšiť súčasný štandard výživy a v priamej nadväznosti tým aj zdravotnej situácie obyvateľstva s plným využitím jedného z najvýznamnejších faktorov prevencie, ktorým je správna výživa vo vzťahu k veku, pohlaviu, zamestnaniu a k daným životným podmienkam človeka.

Medzinárodné porovnanie

Pri našej snahe o integráciu do Európskej únie je najvhodnejšie porovnanie spotreby základných potravín v SR a EÚ z údajov ŠÚ SR a Zelenej správy MP SR. Podľa stravovacích zvyklostí sú tu, samozrejme, značné rozdiely, predsa však postavenie Slovenska možno v porovnaní so štátmi zhodnotiť tak, že spotreba

ˇ mäsa je u nás nižšia ako v takmer všetkých štátoch EÚ,

ˇ po poklese spotreby mlieka patrí SR na úroveň krajín EÚ s tradične nízkou spotrebou,

ˇ v spotrebe syrov patrí SR medzi najhoršie v porovnaní so štátmi EÚ,

ˇ v spotrebe vajec ešte stále prekračujeme hodnoty všetkých štátov EÚ,

ˇ spotreba cukru je vysoká, čo je však nielen náš, ale celoeurópsky problém,

ˇ v spotrebe obilnín sa SR pohybuje medzi hornou polovicou štátov EÚ,

ˇ spotreba strukovín nás radí zasa do dolnej polovice,

ˇ v spotrebe ovocia sa radí Slovensko medzi krajiny s jeho nízkou konzumáciou.

Zaujímavé je sledovať náš prívod najdôležitejších živín s výživovými cieľmi, ktoré pre Európu vypracovala Svetová zdravotnícka organizácia (SZO). Ak tieto ciele porovnávame s našou súčasnou spotrebou živín, ukazuje sa, že:

ˇ Musíme zvýšiť spotrebu komplexných sacharidov, teda predovšetkým zdrojov škrobu. Potrebujeme znížiť spotrebu sacharózy. Vysoký prívod sacharózy je však súčasný problém všetkých vyspelých krajín.

ˇ Príjem bielkovín síce zodpovedá pôvodným odporúčaniam SZO, podľa súčasných názorov by však ich podiel na energetickom príjme bolo vhodné znížiť na 10 - 11 %. Prívod celkových tukov musíme výrazne znížiť. Je nevyhnutné znížiť prívod cholesterolu a soli a zvýšiť prívod vlákniny.

Ciele programu ozdravenia výživy

Do roku 2010 dosiahnuť zníženie:

1. Denného energetického príjmu o 10 %

2. Príjmu tukov ako živiny najmenej o 20 %

3. Príjmu cholesterolu o 30 %

4. Živočíšnych bielkovín o 10 %

4. Sacharózy (repného cukru) o 30 % až 40 %

2) 5. Chloridu sodného (kuchynskej soli) najmenej o 30 %

Do roku 2010 zvýšiť príjem:

1. Vitamínov C, E a beta karoténu

2. Celkových sacharidov (polysacharidov, nestráviteľných sacharidov – vlákniny)

3. Nenasýtených mastných kyselín typu n-3 (rybieho pôvodu)

4. Horčíka a vápnika

5. Stopových prvkov zinku a selénu

Ďalej zvýšiť spotrebu:

1. Obilnín a ich výrobkov z celozrnných a tmavých múk

2. Strukovín

3. Rýb (n-3 polyénových mastných kyselín)

4. Kyslo - mliečnych výrobkov, tvarohu a syrov s nízkym obsahom tuku (do 20% tuku v sušine)

5. Zeleniny a ovocia

6. Zemiakov

7. Húb (hlivy ustricovej)

8. Hydiny (kurčatá, morky a pod.)

9. Prírodných minerálnych stolových vôd

Podpora vhodného stravovania detí a mládeže

a) Rozvojom školského stravovania

- zastaviť pokles rušenia školských stravovacích zariadení,

- podporovať dostupnosť školského stravovania, najmä pre deti z rodín s nižším príjmom,

- aktualizovať vzorové jedálne lístky školského stravovania podľa vekových skupín,

- zatraktívniť školské stravovanie deťom a mládeži vhodnou skladbou stravy, spôsobom podávania a prehodnotením výchovných prístupov pri usmerňovaní dozoru pri stravovaní v školských jedálňach,

- vytvoriť jednotný program na sledovanie výživových hodnôt potravín v zariadeniach školského stravovania,

- zaradiť výchovu k zdravej výžive do učebných osnov.

b) Podporou zvýšeného príjmu mlieka

- rozšíriť sortiment a dostupnosť mliečnych výrobkov,

- obnoviť a materiálne zabezpečiť mliečne desiate v školách.

c) Správnym pitným režimom detí

- vychovávať deti k správnemu pitnému režimu od predškolského veku,

- umožňovať deťom doplňovať tekutiny podľa potreby (pocitu smädu),

- zabezpečiť dostupnosť zdravotne bezchybnej pitnej vody alebo vhodných nápojov (napr. prírodné minerálne stolové vody, bylinkové čaje) vo všetkých zariadeniach pre deti a mládež.

(tu)