Ozdravenie na účet občanov

Privatizácia veľkých bánk speje k záveru

Putovanie slovenskej ekonomiky sa vo sfére bankovníctva konečne pohlo dopredu. Proces reštrukturalizácie bánk s priamou či nepriamou majetkovou účasťou štátu, ktorá je nevyhnutná pre oživenie finančného sektora, sa naplno rozbehol. Najväčšie bankové domy sa až dosiaľ trápili s nedostatočnou likviditou, ktorá priamo vyplývala zo zlého úverového portfólia. Nebolo splnené ani základné kritérium obozretného podnikania bánk, keď ich kapitálová primeranosť nedosahovala ani požadovaných 8 %. Neutešený stav bankovníctva sa odrazil v zániku Priemyselnej banky Košice a AG Banky, v konkurznom konaní sa nachádzajú Slovenská kreditná banka a Dopravná banka. Záchranné koleso v podobe vstupu zahraničných investorov ako majoritných akcionárov bolo hodené v tomto roku Prvej komunálnej banke a Poľnobanke.

V centre pozornosti sa však nachádzajú iné štyri subjekty, ktoré sa tešili záujmu vládnych orgánov a vynútili si v záujme ozdravenia finančné injekcie vo forme navŕšenia základného imania. Ide o Banku Slovakia, Investičnú a rozvojovú banku, Všeobecnú úverovú banku (VÚB) a Slovenskú sporiteľňu (SLSP). Z celosvetového hľadiska aj najväčšie slovenské banky patria k malým bankám. Podľa celkových bankových aktív sa VÚB zaradila v roku 1998 na 649. a SLSP na 883. priečku vo svete, žiadna z nich teda nepresahuje svojím významom hranice Slovenska. Ich podiel na bankovom trhu navyše stále klesá na úkor mladých dravých bánk so silnou zahraničnou účasťou, a tak klesá aj ich zaujímavosť pre potenciálnych zahraničných investorov. Preto je v záujme štátnych orgánov vyčistiť tieto banky od zlých úverov a speňažiť podiely v nich čo najvýhodnejšie.

Vláda SR rozhodla o predaji významnej časti majoritného podielu v Slovenskej sporiteľni a celého podielu v ostatných troch subjektoch, za čo získala uznanie MMF skúmajúceho proces reštrukturalizácie a privatizácie štátom kontrolovaných bánk.

Sporiteľňa tento rok

Ako prvá príde na rad SLSP, pre ktorú by mal byť známy strategický investor už do konca tohto roku. O majetkový vstup do SLSP už oficiálne prejavili záujem Erste Bank a Bank Austria. V rámci ozdravenia banky boli do Konsolidačnej banky a Slovenskej konsolidačnej presunuté úvery v celkovej výške 32,4 mld. Sk. Ministerka financií SR Brigita Schmögnerová v júli oznámila, že štát na privatizáciu uvoľní viac ako 66-percentný podiel v SLSP a VÚB, pričom ich privatizácia by mala byť skončená do júna 2001. Štát vlastní v sporiteľni prostredníctvom ministerstva financií 67,46-percentný podiel, prostredníctvom FNM ďalších 29,72 percent, zvyšok pripadá na Reštitučný investičný fond.

VÚB v dvoch etapách

Privatizácia VÚB prebehne na rozdiel od SLSP v dvoch etapách. V prvej etape sa ponúkne priestor pre organizácie ako Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD) a International Finance Corporation (IFC), ktoré majú záujem o 15 až 20 % akcií vo VÚB. Strategický investor, ktorý by mal do banky vstúpiť do júna 2001, získa zvyšný podiel z celkového štátneho balíka vo výške 84,54 %.

Do konca tohto roka by mala byť sprivatizovaná aj Banka Slovakia, o ktorú už prejavili záujem domáci aj zahraniční investori. Užší zoznam záujemcov, ktorí budú môcť v banke vykonať vlastný audit, by mal zostaviť Fond národného majetku už tento týždeň. Investor získa balík 60,1 % akcií, ktorého majiteľom je v súčasnosti FNM, ďalšími akcionármi sú Slovenská poisťovňa s 26,5 %, Slovenská sporiteľňa s 6,6 % a mesto Banská Bystrica s 6,9

Investičná a rozvojová banka sa dostala do neprekonateľných problémov s likviditou, ktoré sprevádzal masový výber vkladov v roku 1997. Katastrofálny stav vyústil do zavedenia nútenej správy na banku zo strany NBS 19. decembra 1997 a odvtedy stála sanácia banky 24 mld. Sk.

Rozpočtový tieň

Tienistou stránkou reštrukturalizácie a ozdravovania štátom kontrolovaných bánk je hlboký deficit štátneho rozpočtu. Kým za prvých šesť mesiacov tohto roka predstavoval schodok ŠR iba 0,754 mld. Sk, v júli vystúpil schodok na 9,903 mld. Sk. Príčinou rapídneho zvýšenia štátneho deficitu bolo presunutie klasifikovaných úverov z IRB, VÚB a SLSP do štátnych inštitúcií. Náklady na ozdravenie vo výške 6,3 mld. Sk tak niesla Konsolidačná banka a Slovenská konsolidačná. V konečnom dôsledku však tento účet budú musieť zaplatiť daňoví poplatníci.

Ján Plačko