|
|||||||||||||||||
Streda 27.Júna 2001 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Snahou je obnovenie dôvery ku kolektívnemu investovaniuStanú sa podielové fondy motorom slovenského kapitálového trhu? Vo februári 1998 založili najvýznamnejšie spoločnosti pôsobiace v oblasti kolektívneho investovania na Slovensku Asociáciu investičných (teraz správcovských) spoločností (ASS). Motívom jej vzniku bolo spoločné riešenie početných problémov v oblasti legislatívy, účtovníctva, daní, ale aj dôvery investorov - predovšetkým obyvateľov. Jedným z hlavných zámerov, ktoré si ASS pri svojom vzniku vytýčila, bola príprava a implementácia Pravidiel transparentného podnikania, ktoré by prispeli k obnoveniu dôvery v kolektívne investovanie na Slovensku. Po takmer trojročnom pôsobení ASS na slovenskom trhu nás zaujímalo, akými zmenami prešiel kapitálový trh a čo možno v budúcnosti v oblasti investovania očakávať. O rozhovor sme požiadali výkonného riaditeľa Asociácie správcovských spoločností Ing. Romana Scherhaufera. -Aké pozitíva prinieslo pôsobenie ASS na náš trh? Zvýšila sa transparentnosť kolektívneho investovania? - S určitosťou môžem povedať, že transparentnosť kolektívneho investovania sa zvýšila, pretože hneď po vzniku ASS sme prijali Pravidlá transparentného podnikania, a z toho vyplývali informačné povinnosti členov združených v asociácii. Zverejňujú štruktúry ASS zaviazala všetkých svojich členov týždenne zverejňovať vývoj majetku, čistú hodnotu aktív (NAV), počet predaných podielových listov a ich počet v obehu a ďalšie údaje. Okrem týchto pravidiel sa začali zverejňovať štruktúry portfólií aj vlastnícka štruktúra spoločností. Asociácia prijala jednotnú metodiku na počítanie výkonnosti, aby sa predišlo rozdielnym spôsobom jej merania a v neposlednom rade vypracovala aj metodiku na oceňovanie cenných papierov, ktorá sa, predpokladám, v najbližšom čase úspešne zaradí do praxe a depozitári ju budú akceptovať. Osveta v oblasti podielových fondov, upozorňovanie na riziká investovania, pripomienkovanie zákonov tiež prispeli k ozdraveniu trhu. O úspešnosti pôsobenia asociácie a jej členov svedčí aj rastúci objem majetku spravovaný správcovskými spoločnosťami a opäť sa obnovujúca dôvera investorov v kolektívne investovanie, ktorá bola po kupónovej privatizácii veľmi narušená. Na svojom treťom zhromaždení, ktoré sa konalo v auguste minulého roka, došlo k zmene názvu z Asociácie investičných spoločností na Asociáciu správcovských spoločností. Čo bolo motívom tejto zmeny? - Zákon o kolektívnom investovaní vypustil pojem investičná spoločnosť a zaviedol nový pojem správcovská spoločnosť, ktorá spravuje podielové fondy, a keďže my tieto spoločnosti združujeme, premenovali sme sa na Asociáciu správcovských spoločností. Takže ide iba o zladenie so zákonom. Schválila asociácia iné závažnejšie zmeny na svojom zasadaní oproti pôvodnému dokumentu? - Asociácia najskôr združovala iba investičné spoločnosti, ktoré boli licencované. Neskôr sa rozšírilo členstvo a máme nielen riadnych členov, ale aj pridružených. K riadnym členom patria správcovské spoločnosti, ktoré majú licenciu na zhromažďovanie majetku a jeho správu, pridruženými členmi môžu byť organizačné zložky zahraničných správcovských spoločností, distribútori fondov, brokeri, banky a iní. Rozdiel medzi riadnymi a pridruženými členmi je v hlasovacích právach na členských zhromaždeniach, pretože pridružení členovia hlasovacie práva nemajú. Treba si uvedomiť, že podstatou asociácie je najmä ochrana a rozvoj domáceho fondového priemyslu, a preto formovanie tohto segmentu by mali ovplyvňovať najmä domáce správcovské spoločnosti. To znamená, že najzávažnejšou zmenou, týkajúcou sa organizačných štruktúr, bolo rozšírenie členstva. Využil niekto túto možnosť a požiadal od zmeny o pridružené členstvo v ASS? - Áno. V súčasnosti máme päť pridružených členov a šesť správcovských spoločností, ktoré sú členmi riadnymi. V minulosti bolo v Asociácii združených aj viac členov, no vplyvom uvedenia nového zákona o kolektívnom investovaní do platnosti niektoré malé správcovské spoločnosti neboli schopné splniť podmienky a skončili svoju činnosť. Nesplniteľnou podmienkou pre niektoré malé spoločnosti bolo vytvoriť 50 miliónov Sk základného imania. V ASS tak ostalo iba päť silných správcovských spoločností (Tatra Asset Management, Prvá Penzijná, J&T Asset Management, VÚB Asset Management, Istro Asset Management) a teraz sa k nim pridala Amslico AIG Funds ako šiesta. Pridružení členovia sú: Certus, o. c. p., SFM Slovakia, Allstreet, o. c. p., ČSOB a Bank Austria Creditanstalt. Predpokladáme, že aj niektoré ďalšie banky vytvoria svoje asset manažmenty. Medzi základné dokumenty patria už spomínané Pravidlá transparentného podnikania, môžete čitateľom lepšie priblížiť, o čo ide? - Pravidlá transparentného podnikania majú svoju všeobecnú časť, ktorá je všeobecne uplatňovaná v krajinách s rozvinutým trhovým hospodárstvom. Ide najmä o uplatňovanie etiky, profesionality, čestnosti pri podnikaní. Ďalej sú tu obsiahnuté informačné povinnosti, termíny a kategórie údajov, ktoré sú spoločnosti povinné asociácii poskytovať, a tá zabezpečuje ich zverejňovanie. Vytvorenie pravidiel bolo motivované tým, že dovtedy existoval na našom trhu nedostatok potrebných informácií pre investorskú verejnosť. Našou snahou bolo napr. detailne zverejniť štruktúru majetku v portfóliách fondov. Asociácia už týmito údajmi disponuje a z ich analýzy vyplýva, že aj naše fondy sa začínajú profesionalizovať tak, ako je to zvyčajné na vyspelých trhoch. To znamená, že existujú určité vyhranené kategórie, do ktorých tieto fondy investujú, ako sú napríklad európske technológie, americké bluechipsové tituly a nakupujú aj 100 emisií cenných papierov. Pravidlá boli postavené veľmi prísne, každá jednotlivá investícia musela byť zachytená a fondy mali problémy technicky zvládať takúto komunikáciu. Účelom a našou hlavnou snahou bolo obnovenie dôvery voči našim slovenským subjektom. Súčasná situácia je však iná, na slovenskom trhu nie je toľko investičných príležitostí, cenných papierov, ktoré by mohli fondy nakupovať, naopak, fondy investujú v zahraničí. Preto chystáme zmenu pravidiel transparentného podnikania, ktorá bude obsahovať voľnejšie zverejňovanie napr. TOP 25 investícií s ich podielom na celkovom majetku fondu, avšak s mesačnou periodicitou. Takto je to zvyčajné aj na vyspelých trhoch. Prijatie pravidiel malo v čase svojho vzniku v roku 1998 svoj zmysel a svoju úlohu splnili, avšak momentálne je trend zase iný a my sa musíme prispôsobovať. Čo podľa vás spôsobilo stratu dôvery občanov voči investičným spoločnostiam v čase kupónovej privatizácie? - Aj keď existovala určitá informačná povinnosť, vyplývajúca zo zákona, nedodržiavali sa ani základné povinnosti, príčinu čoho vidím vo všeobecne slabej vynutiteľnosti práva na Slovensku. Väčšina fondov bola transformovaná a vytunelovaná v dôsledku nedokonalej legislatívy. Čo ASS poskytuje svojim členom a čo od nich na druhej strane očakáva? - Ide o združenie subjektov s rovnakým predmetom činnosti, a preto obhajoba ich záujmov je hlavným cieľom asociácie. Participovať na pripomienkovaní tých zákonov, ktoré sa týkajú činnosti členov asociácie, vnútorné normy, sami navzájom si strážime určitú čistotu podnikania, zmyslom je usmerňovanie a kontrola činnosti správcovských spoločností. Vzájomne sa kontrolujú Všetci členovia sa stotožňujú s plnením určitých noriem a zároveň sa aj vzájomne kontrolujú. Asociácia pre členov robí celý servis publikovania údajov, výpočtu ukazovateľov a stanovovania pravidiel a členovia sú povinní im tieto údaje dodávať. Môžete uviesť konkrétny príklad, čo sa podarilo dosiahnuť v legislatíve? - Veľmi intenzívne sme spolupracovali na príprave zákona o kolektívnom investovaní s ministerstvom financií, prispeli sme množstvom poznatkov a participovali sme aj na príslušných vyhláškach. Určité nedostatky boli spôsobené tým, že ministerstvo nevidelo praktické dôsledky pôsobenia niektorých ustanovení zákona, kým ľudia z praxe prichádzajúci do každodenného styku s týmto zákonom, vidia konflikt s realitou. Preto musím oceniť spoluprácu ministerstvom, pretože niektoré z týchto nedostatkov sa podarilo vyriešiť s účinnosťou od novembra 2000. V prvom polroku sa chystá novela zákona o kolektívnom investovaní, kde by sme radi ošetrili ďalšie nedostatky. Problémy sú hlavne v spôsobe vstupu zahraničných spoločností na Slovensko, v činnosti depozitára, v definovaní predmetu činnosti správcovských spoločností a potrebou jej rozšírenia. Očakávate v priebehu roka ďalšie významné zmeny či už na pôde parlamentu alebo celkovo v oblasti investovania na Slovensku? - Očakávame prijatie nového zákona o cenných papieroch. Zákon by mal zmeniť filozofiu fungovania kapitálového trhu obchodovania s cennými papiermi tak, ako je to bežné na vyspelých finančných trhoch. Významnou zmenou bude pravdepodobné skončenie činnosti RM-Systému ako organizátora trhu a jeho možný vstup do Burzy cenných papierov v Bratislave ako obchodníka s cennými papiermi. Výrazný rozmach Ďalej očakávame výrazný rozmach kolektívneho investovania prostredníctvom podielových fondov, pribudnú zahraničné fondy, koncom roka by mohlo na trhu pôsobiť až dvesto otvorených podielových fondov, v ktorých predpokladáme desať miliárd majetku. Samozrejme, treba spomenúť aj privatizáciu bánk. Pozitívnym oživením kapitálového trhu by bolo rozbehnutie nového trhu s novými emitentmi cenných papierov z radov technologických a softvérových firiem. Slovenský fondový priemysel podstatne zaostáva za vývojom na okolitých trhoch, napríklad v Českej republike, kde investičné spoločnosti spravujú nepomerne väčší počet fondov a väčšie množstvo kapitálu. Čomu pripisujete tieto odlišnosti? - Český trh mal oproti slovenskému výrazný náskok. Problematika kolektívneho investovania bola riešená omnoho skôr ako u nás. Pribrzdenie vývoja nielen v tejto oblasti bolo zjavné v rokoch 1994 až 1998 a my jednoducho zaostávame v dôsledku vtedajšej neexistencie politickej vôle podporovať alebo ošetrovať kapitálový trh na Slovensku, čo malo a má za následok nekontrolované podnikanie v oblasti finančného trhu. Tiež sme najmenší trh, a preto sa z hľadiska zahraničných spoločností dostávame na rad ako poslední. V neposlednom rade sú Slováci konzervatívnejší investori a preferujú zhodnocovanie úspor formou bankových produktov.
Ako by ste zhodnotili rok 2000 v oblasti investovania vo svete a na Slovensku, spomeňte dominantné javy. - Rok 2000 bol veľmi volatilný, na jar sme boli svedkami prudkého vzostupu technologických indexov a ich prudkého pádu na konci roka, čiže sme videli obrovské diferencie. To isté sa dialo aj na devízovom trhu, ktorý zaznamenal veľké rozdiely v kurze euro-dolár počas roka. Absolútne prelomový Pre vývoj na Slovensku bol príznačný vznik nových fondov a správcovských spoločností v reakcii na nový zákon o kolektívnom investovaní, čiže rok 2000 by som hodnotil ako absolútne prelomový. Nárast kapitálu spravovaného v podielových fondoch z 2 na 4,6 mld. Sk odzrkadľuje rozbehnutie kolektívneho investovania na Slovensku. Investori boli svedkami prudkého vzostupu a pádu technológií na celom svete, čo v nich mohlo vyvolať pochybnosti v investovanie ako také. Myslíte, že mohla byť naštrbená ich dôvera v kapitálový trh? - Samozrejme, áno, a to hlavne vtedy, keď fond bol predávaný predajcami, ktorí dostatočne presne neoboznámili záujemcu o investovanie s rizikami kapitálového trhu. V tomto vidím určitý problém, že ľudia môžu byť veľmi sklamaní, keď im neboli dostatočne osvetlené rôzne riziká rôznych fondov. Slováci sú vo všeobecnosti veľmi konzervatívni, v investovaní prešli náhle z termínovaných úložiek do vysoko rizikových akciových fondov. Pokiaľ to riziko nie sú schopní akceptovať alebo im ho niekto nie je schopný objasniť, že riziko je neoddeliteľnou súčasťou investície, tak môže dôjsť k veľkému sklamaniu a rozčarovaniu. Objektívne informovať Práve preto sa budeme snažiť prostredníctvom našich členov viesť predajcov k tomu, aby objektívne informovali, vysvetľovali riziká a vzdelávali sa. Aj keď správcovské spoločnosti a distribútori fondov si tieto veci kontrolujú a majú určitú spätnú väzbu, v konečnom dôsledku sa klient v prípade nespokojnosti bude obracať na správcovskú spoločnosť. Preto je dôležité uvedomiť si, aký vzťah má daný klient k riziku, čo je ochotný podstúpiť. Či je to konzervatívny alebo rizikový investor. Odporúčam miešať portfóliá, neinvestovať iba do jedného akciového fondu, ale poskladať viacero fondov. V USA je zvyčajné miešať peňažné, dlhopisové aj akciové fondy a podľa váhy v jednotlivých fondoch zohľadňuje klient svoj vzťah k riziku. Takisto treba dodržiavať odporúčaný čas investovania. Takéto miešanie portfólií z fondov u nás zatiaľ chýba. Jednoznačne treba povedať, že v oblasti vzdelávania, či už predajcov alebo verejnosti, treba ešte urobiť kus práce. Ak bol rok 2000 v oblasti investovania rokom prelomovým a zaznamenali sme výrazné pohyby na paritách euro-dolár aj v oblasti technologických indexov, čo očakávate od roku 2001? - Môj osobný názor je asi taký, že zo strednodobého hľadiska skôr preferujem euroregión, to znamená, že euro oproti doláru by sa mohlo mierne posilňovať. Koruna oproti euru by sa mohla postupne a mierne posilňovať. Trhové indexy najmä v eurozóne by mohli v priebehu prvého štvrťroka zastaviť svoj pád a začať stúpať, aj keď si nemyslím, že budeme svedkami obrovských ziskov, ako napr. 50 až 100 percent, ale dvojciferné čísla by to mohli byť. Samozrejme, že to závisí aj od prílevu kapitálu. Pokiaľ by nastal väčší presun investícií z USA do Európy, tak verím, že Európa bude rásť. Má asociácia záujem spolupracovať s inými združeniami podobného charakteru v zahraničí? - ASS je prijatá ako pozorovateľ do FEFSI, čo je Federácia európskych investičných spoločností a fondov, s tým, že o dva roky by sme mali získať riadne členstvo. Ďalej udržiavame kontakt s rôznymi ďalšími zahraničnými inštitúciami, ako napr. AIMR, čo je Asociácia investičných manažérov v USA, ďalšie nám podobné asociácie v rámci Európy a pod. Ako vníma asociácia pôsobenie nebankových subjektov na Slovensku? - Vnímame to veľmi negatívne. Podľa materiálu, ktorý sme vypracovali o nebankových subjektoch, odhadujeme, že v týchto subjektoch uložili občania približne 12 miliárd Sk, z čoho asi o 4 miliardy už prišli. Tieto subjekty vykonávajú de facto tú istú činnosť ako banky alebo fondy a de jure majú úplne iné pravidlá hry, a to je nerovnosť podnikania. Ich pád by mohol negatívne ovplyvniť aj investovanie do podielových fondov. Ľudia predsa len ešte veľmi nerozlišujú, čo je fond a čo je nebankový subjekt, čiže v tomto vidím obrovské negatívum. Jeden dobrý zákon ASS robí, čo sa dá, viedli sme spolu ministerstvom financií osvetovú kampaň, vypracovali sme analýzu a stále prostredníctvom médií upozorňujeme obyvateľov, aby do týchto subjektov neinvestovali. Tlačíme, samozrejme, aj na to, aby bola prijatá príslušná legislatíva, ale pravdepodobne by nepomohli čiastkové úpravy jednotlivých zákonov, treba urobiť skutočne jeden dobrý zákon, jednu zastrešujúcu normu, kde by sa zadefinovalo podnikanie na finančnom trhu, zhromažďovanie peňazí a poskytovanie investičných služieb. Môže podľa vášho názoru prispieť fondový priemysel k rozvoju slovenskej ekonomiky? - Určite áno, lebo hlavný problém slovenskej ekonomiky je podkapitalizovanosť podnikateľskej sféry, nedostatok kapitálu. Ako získať kapitál? Slovenskí manažéri sa ešte nenaučili, že neexistuje iba bankový úver, ale treba využiť aj kapitálový trh, emisiu akcií, dlhopisov alebo iných nástrojov. Peniaze v ekonomike sú a nie je ich do čoho investovať pretože, vlastníci a manažéri slovenských podnikov podnikajú netransparentne. Expanzia podnikov v USA bola podporená aj tým, že vznikajúce firmy nemali problém so získavaním kapitálu z fondov. Tu však treba rozlíšiť, že otvorené podielové fondy sú najmenej rizikové a investujú už do kótovaných cenných papierov, tam musí mať firma určitú históriu a výsledky, ale existujú aj uzavreté podielové fondy alebo iné typy fondov, ktoré by mali poskytovať kapitál na viac rizikové projekty. Tento medzistupeň u nás zatiaľ chýba, ale verím, že fondový priemysel a vznik nových emisií by mohol byť hlavným motorom kapitálového trhu ako takého. Ján Plačko |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |