|
|||||||||||||||||
Streda 27.Júna 2001 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nechcú byť chudobným príbuznýmPortugalsko by v dnešnej zostave EÚ dobehlo jej priemer HDP za 30 rokov Ako sa možno dočítať v jednotlivých článkoch prílohy, Portugalsko je silné najmä vďaka svojmu textilnému, obuvníckemu a odevnému priemyslu, výrobkom z korku, z porcelánu a zo skla, z dreva, no preslávilo ho aj kvalitné víno, olivy a ovocie. A, samozrejme, nedozerné hodvábne piesočnaté pláže, vďaka ktorým sa naštartoval rozvoj turizmu. Práve ten je jedným z najdôležitejších prínosov domácej ekonomiky (cestovnému ruchu sa venuje 6 % aktívneho obyvateľstva a príjmy z neho tvoria 5 % HDP). Napriek tomu, že urobila táto malá krajina EÚ pozoruhodný pokrok v životnej úrovni obyvateľstva, stále je jej HDP na obyvateľa ďaleko za priemerom EÚ. Kým však v roku 1986 to bolo len 53 % európskeho priemeru, dnes je to 70 % z priemeru EÚ. Podľa jednej zo štúdií dosiahne Portugalsko priemerný životný štandard únie najskôr o tridsať rokov. Na dosiahnutie cieľa by malo využiť vysoký nárast hospodárstva a ustavičné zvyšovanie produktivity, čím by sa mal o šesť rokov znížiť rozdiel oproti priemeru EÚ o šesť percent. Podľa autorov štúdie je však dôležitá predovšetkým kvalita rastu hospodárstva, nie jeho nafúknutie. Keď vzrastie produktivita, zvýšia sa aj mzdy a kapitálové zisky. Len tak sa môžu Portugalci zbaviť svojej úlohy chudobného príbuzného v Európe, hovoria autori štúdie Armando da Silva a Gilherme Castela. Avšak nemožno tvrdiť, žeby členstvo krajiny v EÚ neprinieslo ekonomický rast, investície, umocnenie obchodných vzťahov. V konečnom dôsledku práve štrukturálne fondy EÚ pomohli Portugalsku sa vzchopiť pokiaľ išlo o infraštruktúru. Práve preto sa dnes Portugalsko, hoci podporuje integračný proces únie, bráni nástojčivo prerozdeľovaniu fondov. V rámci EÚ má totiž najnevyhovujúcejšie podmienky v poľnohospodárstve, pokiaľ ide o pôdu a klímu, ale zároveň najvyššie percento pracovnej sily v EÚ (jeden z desiatich obyvateľov je zamestnaný v poľnohospodárstve). Ako povedal pre denník delegát ICEP (vládna agentúra pre rozvoj investícií, obchodu a turistiky v Portugalsku) Manuel da Silva Alexandre, portugalskí farmári sú najchudobnejšími v porovnaní s kolegami v EÚ, ale dostávajú najnižšiu finančnú podporu z fondu CAP (spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ), teda jednu pätinu priemeru EÚ a len jednu desatinu, pokiaľ to porovnáme s kolegami v Dánsku či v Holandsku. Dôvody sú známe. Keď sa Portugalsko pripojilo k Európskemu spoločenstvu v roku 1986, existujúci členovia už mali určené pravidlá pre CAP, zamerane na podporu najmä severských štátov. Najviac preferovanými tak boli producenti mäsa a obilnín, pričom dotácie z EÚ sa zvyšovali úmerne sa zvyšujúcej produkcii. Portugalsko bolo a je v týchto položkách najmenej konkurencieschopné. Len na porovnanie, priemerná osevná plocha je v Portugalsku 1,5 tony obilnín na ha, kým v EÚ je to zvyčajne na danú plochu 6 ton. Pri pohľade z lietadla na celkový obraz krajiny potom veľmi rýchlo pochopíte, že krajina práve čerstvými zelenými pastvinami pre dobytok neprekvitá. Pre nedostatok zavlažovacích prostriedkov je Portugalsko, aby uspokojilo spotrebu mäsa (konzumuje sa najmä na severe a vo vnútrozemí, kde ryby nie sú zvyčajné), závislé až 40 percentami od importu. Aby Portugalsko bolo aj naďalej najbezpečnejšou krajinou na konzumáciu hovädzieho, vydá ročne na tieto účely 10 mld. Es. Pričom donedávna bolo aj pravidelným platiteľom svojho podielu do CAP, ktorý sa na roky 2000 - 2006 preňho zvýšil z 1,25 na 1,8 %. Od poslednej hospodárskej recesie v roku 1993 už Portugalsko zaznamenáva len rast, a to v priemere 3,3 % ročne. Privatizačný program zredukoval štátny sektor, a to o celých desať percent (z 20 % v roku 1989 na 10 % v roku 1998). Významný je aj vývoj nezamestnanosti, ktorý sa stabilne udržuje na veľmi nízkej úrovni v porovnaní s EÚ - len 4,1 % (2000). (sb) |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |