Hospodársky denník
USD49,18 Sk
EUR42,423 Sk
CHF27,897 Sk
CZK1,253 Sk
  Streda  27.Júna 2001
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Labyrint jazykov a regiónov

Národ Belgičanov má za sebou históriu dlhú len 172 rokov, do kroniky dejín sa však zapísal veľmi významnou mierou. Len v 20. storočí sa stal dejiskom množstva významnejších udalostí. Metropola Brusel je nielen hlavným mestom EÚ, ale aj sídlom NATO a ďalších medzinárodných inštitúcií. Od roku 1944 je súčasťou Beneluxu, v rámci ktorého si členovia - Belgicko, Holandsko a Luxembursko - vytvorili colnú úniu. Nasledovala hospodárska únia (od roku 1960), a teda aj zakladajúce členstvo v ES.

Belgická konštitučná monarchia je však zároveň labyrintom jazykov a regiónov. Tu nemáme na mysli len to, že historicky leží na rozhraní germánskej a románskej kultúry, ale že si sama po desiatkach rokov vytvárala viac-menej fungujúci model trojjazyčnej krajiny, ktorý je priam príkladný pre budúcnosť spolužitia národov samotnej EÚ.

Iróniou osudu sa stalo, že v roku 1830 sa štátoprávne do nezávislého Belgicka spojili tí, ktorí po dlhé roky proti sebe súperili - teda severní Flámi a južní frankofónni Valóni. Zmena federácie a teda ústavy (potrebná je dvojtretinová väčšina v oboch oddelene hlasujúcich častiach federálneho parlamentu - flámskej aj valónskej) prebieha už niekoľko desiatok rokov. Národnostné nepokoje, ktoré sa vyhrotili v 60. rokoch 20. storočia, viedli postupne k rozširovaniu čoraz väčšej právomoci jednotlivých oblastí. Podľa ústavy je Belgicko od roku 1980 rozdelené na tri regióny - flámsky, valónsky a bruselský a tri jazykové spoločenstvá - francúzske (vo valónskom regióne a v Bruseli), nemecké (v časti valónskeho regiónu) a flámske (vo flámskom regióne a v Bruseli). Brusel je teda dvojjazyčný. V Belgicku sú tak zároveň tri úradné jazyky - flámsky, francúzsky a nemecký. Regióny majú svoje vlastné zákonodarné (parlament) a výkonné orgány. Vnútornú samosprávu má aj nemecky hovoriace spoločenstvo. Medzi jednotlivými úrovňami moci však nie je hierarchia, to znamená, že každá má svoje výhradné právomoci, do ktorých ostatné orgány nesmú zasahovať. Od roku 1970 prebehli už asi 4 kolá reforiem, ktorými si regióny postúpili zodpovednosť za ekonomickú a priemyselnú politiku, životné prostredie a plánovanie, zamestnanie a dokonca aj zahraničnú politiku a poľnohospodárstvo. Federácii tak nechali dozor už len nad obranou, políciou, sociálnou starostlivosťou a spravodlivosťou. Väčšina požiadaviek na oslabovanie federácie a posilňovanie právomoci regiónov pochádza v súčasnosti najmä z flámskej časti a podstata tkvie v prerozdeľovaní prostriedkov federácie z výberu daní, ktoré sa dostávajú rovnakým dielom do valónskej, podľa Flámov chudobnejšej časti.

„Najlepším spôsobom, ako mať dobrú sociálnu starostlivosť a sieť, je mať rozkvitajúcu ekonomiku, ktorá to zafinancuje. Aktívny sociálny štát však stojí aj na zamestnanosti a sile aktívneho veku.“ Tieto slová uviedol krátko po svojom zvolení belgický premiér Guy Verhofstadt, čím sa snažil napraviť pokazený dojem voličov z predchádzajúcej vlády. Jeho dúhová koalícia si dala za cieľ obnovenie dôvery obyvateľstva v štát a jeho inštitúcie, garanciu sociálnej ochrany všetkých občanov (prítomnosť socialistov vo vláde), pozitívny vzťah k životnému prostrediu (účasť Zelených má priniesť postupný odklon štátu od využívania jadrovej energie), zníženie daní pre podnikateľov (reforma potrvá až do konca funkčného obdobia v roku 2003). „Chcem dosiahnuť, aby Belgicko bolo fantastickou krajinou v srdci Európy, so silnou a vysokoproduktívnou pracovnou silou a ekonomikou stojacou na niekoľkých stovkách tisícov malých podnikov. Je to jedna z desiatich najbohatších krajín vo svete, ale môžeme veci robiť lepšie, ako ich robíme teraz,“ tvrdí tento flámsky liberál.

(sb)

Počasie

Dnes bude slnečno a teplo. Najvyššia denná teplota 26 až 30, na severe okolo 24, na horách vo výške 1500 m okolo 16 stupňov. Slabý premenlivý vietor.Vo štvrtok bude jasno až polojasno. Popoludní v západnej polovici krajiny veľká oblačnosť a početné prehánky alebo búrky, ojedinele s krupobitím. Nočná teplota 16 až 12, v horských dolinách miestami okolo 9, denná teplota 28 až 32, na západe a severe miestami okolo 25 stupňov. V piatok bude veľká, cez deň na západe postupne zmenšená oblačnosť a na viacerých miestach prehánky alebo búrky. Nočná teplota 16 až 11, denná teplota 22 až 26 stupňov, na severe miestami chladnejšie. Slnko vyjde zajtra o 4.56 a zapadne o 20.54 hod.

Amsterdamoblačno24
Atényjasno31
Belehradpolooblačno28
Berlínjasno25
Bratislavapolooblačno29
Bruseloblačno23
Budapešťpolooblačno28
Bukurešťoblačno26
Frankfurtjasno30
Helsinkipolooblačno23
Istanbulpolooblačno27
Kodaňpolooblačno23
Kyjevprehánky18
Lisabonjasno27
Londýnprehánky23
Madridjasno35
Moskvaprehánky18
Oslojasno24
Parížpolojasno29
Prahajasno26
Rímjasno31
Sofiapolooblačno24
Štokholmpolojasno24
Varšavapolooblačno24
Viedeňpolooblačno29
Záhrebjasno28
Ženevajasno31

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.