Vláda riadi len proklamáciami?

Prostriedky z privatizácie prirodzených monopolov

„Je úplne nesprávne, ak sa takéto čisto ekonomické problémy vyslovene spolitizujú a postavia sa do pozície politickej prestíže. To, čo Ján Langoš z toho robí, nemá nič spoločné s ekonomikou. On si chce prihriať svoju politickú polievku.“ Týmito slovami reagoval podnikateľ, konateľ IPEC Projektu Ivan Čarnogurský na našu otázku, ako posudzuje návrh zákona predložený v Národnej rade SR poslancom J. Langošom (člen Demokratickej strany), podľa ktorého by sa výnosy z privatizácie prirodzených monopolov mali použiť na vyplatenie dlhopisov a na reformu dôchodkového zabezpečenia (Poslanci o zákone už rokovali a posunuli ho do druhého čítania na septembrovú schôdzu NR SR - pozn. Hd.) Podľa I. Čarnogurského problém slovenského hospodárstva je úplne inde. „Táto vláda rozvoj ekonomiky neriadi komplexne. Proklamatívne ju riadi tým, že sa hovorí o orientácii na EÚ alebo o spolupráci v makroekonomickej sfére, ale tým to končí. Zoberte si rad-radom ktorékoľvek odvetvie na Slovensku. Rozvíjajú sa zásluhou zahraničných alebo náhodných skupín, ale vláda, aj tá minulá, sa k tomu vždy dostáva až post factum. Zoberte si celý automobilový priemysel. To nebola iniciatíva Slovákov,

ale Nemcov,

ktorí si povedali, že to musia mať na Východe.“ Ako ďalší príklad uviedol I. Čarnogurský drevársky, tehliarsky, ale aj obuvnícky priemysel, ktorý na Slovensku podľa neho zanikol. Dnes sa ale rozvíja zásluhou rakúskej, nemeckej a dánskej podnikateľskej iniciatívy. „Pýtam sa, či dnes už nikoho v politike naozaj nezaujíma rozvoj hospodárstva ?“ Odvolal sa aj na slová predsedu HZDS-ĽS Vladimíra Mečiara (ten vystúpil v pondelok na 121. podujatí Hospodárskeho klubu (NEF) - pozn. Hd), ktorý to podľa I. Čarnogurského „povedal úplne perfektne“ tým, že politici a vlády nemajú riadiť hospodársky rozvoj, ale ho majú napomáhať. Nemôžeme povedať, na čo sa musia prostriedky použiť, ale treba vytvoriť také podnikateľské podmienky, aby podnikateľ, ktorý ich splní, mal možnosť z takýchto financií čerpať. Je to vlastne nepriame povzbudzovanie. Vláda, ministerstvo hospodárstva či kompletná ekonomická sféra to nerobí, zdôraznil I. Čarnogurský.

O názor na zákon sme požiadali aj ďalšie osobnosti. Poslanec Národnej rady SR za HZDS-ĽS Ján Gabriel hovorí, že každý normálny ekonóm by mal mať záujem, aby sa tieto prostriedky použili na účel, ktorý bude pre republiku prospešný. Nastávajúca privatizácia prirodzených monopolov znamená neobyčajne veľký, ale už

posledný príjem

do štátneho rozpočtu. Mal by sa použiť na budúci rozvoj. Jedna z možností je tá, ktorú navrhol poslanec J. Langoš, ale treba ju rozšíriť o projekty umožňujúce rozvinúť podnikanie do podoby, aby štát mal v budúcnosti zdroje na financovanie seba samého, a teda aj občanov. „Jeho iniciatívu určite podporí to, že treba rozmýšľať, ako pri využití zdrojov ísť ešte ďalej.“ Na našu otázku, či je to len jeho názor alebo stanovisko parlamentného klubu HZDS-ĽS, uviedol, že je to postoj všetkých rozumných ľudí.

Manažér pre riadenie firemných znalostí Slovnaftu Bratislava Ondrej Patarák si myslí, že časť prostriedkov z privatizácie by sa mala použiť na rozvoj vedy, aplikovaného výskumu a celého komplexu predvýrobných etáp, ktoré súhrnne vytvárajú tzv. inovačný systém krajiny. „Ten u nás zanikol a nikdy sa neobnovil.“ Podľa neho súčasná, ale aj budúca vláda by sa mali zaviazať k tomu, aby sa časť výnosov vložila do vytvorenia národného inovačného systému. Zahŕňa všetko, od základného výskumu až po predaj produkcie. Najskôr sa však musí vytvoriť

jasný koncept,

ktorý je dostupný a rozvíja sa v krajinách OECD. Na našu otázku, či by nebolo luxusom pre takú malú krajinu, akou je Slovensko, investovať do základného výskumu, O. Patarák tvrdí, že základný výskum produkuje ľudí schopných rozmýšľať. Ide o schopnosť analyticky myslieť, formulovať a riešiť problém a napokon toto riešenie obhájiť. Výskumu netreba vnucovať priority, lebo schopní ľudia to usmernia a nepotrebujú dirigovanie štátnym úradníkom.

Generálny riaditeľ a.s. Castor & Pollux Ján Badžgoň tvrdí, že táto problematika má dve polohy. „Prvou je, čo by som urobil ako profesionál - finančník. V tomto prípade

by som investoval

hlavne do systému, ktorý podporuje trhové fungovanie štátu. Ak by som sa mal zamyslieť ako štátnik, tak by som čiastočne dal za pravdu vláde či poslaneckým návrhom. Oni, samozrejme, musia teraz riešiť aj niektoré aktuálne problémy. Peniaze štátu chýbajú, takže mám pocit, že nemá inú možnosť, ako sanovať tieto potreby aj z týchto peňazí. Ak by bol menší tlak na potrebu financií do základných funkcií štátu, tak by som financie vôbec nepoužíval na jeho potreby, ale na systémový a investičný rozvoj krajiny. To ale v tomto čase asi nie je úplne možné,“ konštatoval. Každý štát, ak chce fungovať v európskom, prípadne globálnom svete, musí sa podľa J. Badžgoňa zamyslieť predovšetkým nad svojou infraštruktúrou. Ak táto nie je, klesá záujem komunikovať s krajinou, lebo manažéri odmietajú chodiť tam, kde majú veľké problémy s dopravou, preclievaním, certifikáciami a pod. „Ak by nemali inú možnosť, tak by to akceptovali, ale tým, že majú možnosť ísť do iného štátu, ktorý má lepšiu infraštruktúru ako my, tak nás to dostáva do nevýhodnejšej pozície.“

Prezident a.s. Severoslovenské celulózky a papierne v Ružomberku Ján Líška zastáva názor, že slovenské hospodárstvo potrebuje dve veci: investície a zlepšenie zahranično-obchodnej bilancie, a teda aj podporu exportu. Na dennú spotrebu rezortov, ako je školstvo, zdravotníctvo a ďalšie, treba nájsť zdroje v ich vnútornej ekonomike. V princípe súhlasí s návrhom J. Langoša, aj keď má od neho „trocha odlišný názor. Je to ale otázka diskusie“. Stredných podnikateľov, ktorí majú konkurenčnú schopnosť minimálne na úrovni 90 percent voči krajinám EÚ, by podporil z privatizačných prostriedkov generálny riaditeľ OVP Orava Jozef Sitek. Podľa neho by mali mať možnosť získať

úverové zdroje

na investície. To by štát podporil platením úrokových sadzieb s tým, že podnikateľ by sa za obdobie takýchto „prázdnin“ v trvaní napríklad troch až štyroch rokov mohol stať konkurencieschopný oproti svetu.

Vladimír Turanský