Aby sme zbytočne nezomierali

Na svete je Slovensko-kanadský projekt na zníženie ochorení

Naše obyvateľstvo zaostáva za vyspelými krajinami v strednej dĺžke života o 3 až 5 rokov. Táto situácia má hlbšie korene a radikálny obrat - ak sa nič v preventívnej oblasti nezmení - v dohľadnom čase nemôžeme očakávať. Slovensko je na druhom mieste v Európe v mužskej kardiovaskulárnej úmrtnosti, viac ako 50 % populácie má nadváhu, také isté percento dospelej populácie má zvýšené hodnoty cholesterolu a tukov. No čo je horšie, verejnosť nepozná zloženie a často ani energetickú hodnotu stravy, ktorú konzumuje. Nepriaznivý zdravotný stav slovenskej populácie a nesprávna skladba našej výživy viedli k prijatiu vážnych a významných dokumentov, ktoré by mali pomôcť celkovo zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva. Okrem Národného programu podpory zdravia, koncepcie štátnej zdravotnej politiky či akčného plánu pre prostredie a zdravie obyvateľstva záujem vzbudzuje súčasť systému preventívnych opatrení ako program projektu Zdravá výživa pre zdravé srdce. V spolupráci s univerzitou v Ottawe a s ďalšími partnermi by implementácia uvedeného programu mala zabezpečiť, podľa slov hlavného hygienika SR MUDr. Ivana Rovného, dosiahnutie takých výsledkov, ako je vybudovanie informačného systému s potrebnými poznatkami z oblasti nutričnej politiky. Ide aj o podporu potravinárskeho priemyslu (označovanie potravín vhodných pre prevenciu kardiovaskulárnych ochorení), edukácia výrobcov potravín a spotrebiteľov či mediálne informačné aktivity. Na koordinovanie celého projektu vybrali Agrokonzultu Nitra. Jej úlohou bude koordinácia všetkých aktivít spolupráce s kanceláriou v Kanade. Náklady projektu sa hradia zo zahraničných zdrojov (CIDA - Canadian International Development Agency ) a rozpočtu ministerstva zdravotníctva.

Po naliehavom riešení tejto situácie volá starnutie populácie ako dôsledok poklesu pôrodnosti a postupného posunu silných populačných ročníkov do dôchodkového veku. Starnutie populácie bude mať vplyv na celkový zdravotný stav populácie, ako aj na náklady spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Skupina obyvateľov, ktorá sa dostáva do dôchodkového veku, má aj v súčasnosti vysokú chorobnosť a bude spotrebúvať väčšinu prostriedkov vynaložených na zdravotníctvo. Zostáva nám veriť, že aj týmto smerom bude možné situáciu u nás ovplyvniť. Nutričné vedy hľadajú najvhodnejšie zloženie stravy na udržanie zdravia človeka a v súčasnosti už existujú odporúčania týkajúce sa množstva i proporčného zloženia rozličných nutričných zložiek. Zloženie stravy však ovplyvňujú rozličné sociálno-ekonomické aspekty a individuálna preferencia potravín. Ak je tu seriózny záujem ovplyvniť situáciu, potom treba domyslieť koncepciu zdravotnej politiky s dosahom na obyvateľstvo aj z ekonomického hľadiska.

Ľudmila Koníková