Rezerva na opravu

To isté, a predsa rôzny pohľad

V Hospodárskom denníku dňa 11. 6. 2001 na str. 12 v rubrike Poradca bol uverejnený príspevok Rezerva na opravu, v ktorom sa okrem iného odpovedá na otázku čitateľa, či možno zákonnú rezervu na opravy vytvárať už v roku obstarania hmotného majetku. Túto problematiku upravuje zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý v § 24 ods. 2 písm. h) okrem iného stanoví, že daňovým výdavkom sú „vytvorené rezervy ... najviac do výšky 80 % vstupnej ceny alebo zvýšenej vstupnej ceny hmotného majetku evidovanej ku koncu zdaňovacieho obdobia roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa začala rezerva tvoriť...“. Táto formulácia nie je celkom jednoznačná, a preto je v príspevku vyslovený opatrnejší názor, podľa ktorého sa slová „evidovanej ku koncu zdaňovacieho obdobia roku, ktorý predchádza...“ vzťahujú aj na vstupnú cenu, čo by znamenalo, že rezervu nemožno začať tvoriť v prvom roku využívania hmotného majetku na podnikateľské účely. Po uverejnení príspevku sa podarilo získať informáciu, že ministerstvo financií uplatňuje iný názor, podľa ktorého príslušnú pasáž citovaného ustanovenia treba chápať tak, že rezerva sa môže tvoriť najviac do výšky 80 % vstupnej ceny hmotného majetku alebo zvýšenej vstupnej ceny hmotného majetku evidovanej ku koncu zdaňovacieho obdobia roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa začala rezerva tvoriť. V praxi to potom znamená, že rezervu možno začať tvoriť už v prvom alebo hociktorom nasledujúcom roku vo výške maximálne 80 % vstupnej ceny. Rovnaký limit platí ešte aj pre rok, keď sa realizovalo technické zhodnotenie. Počínajúc rokom po realizácii technického zhodnotenia (hmotný majetok mal k 31. 12. predchádzajúceho roka už zvýšenú vstupnú cenu), možno začať tvoriť rezervu vo výške maximálne 80 % zvýšenej vstupnej ceny.

Ing. Tatjana Pecháčová