Vedci vyvinuli umelé pľúca

Americkí vedci vyvinuli umelé pľúca, ktoré budú už v dohľadnom čase zachraňovať životy ľuďom s poškodenými dýchacími orgánmi. O novej alternatívnej dýchacej metóde informoval doktor Brack Hattler z University of Pittsburgh School of Medicine na 21. výročnom stretnutí Medzinárodného združenia pre transplantáciu srdca a pľúc v kanadskom Vancouveri. Klinické štúdie s tzv. Hattlerovým dýchacím katétrom by sa mohli v Európe začať už o jeden rok.

Pokusy s implantovateľnými umelými pľúcami sa robili už pred viac ako desiatimi rokmi, ale výskum bol zastavený, pretože zariadenie neumožňovalo dostatočnú výmenu plynov. V porovnaní s vývojom umelých srdcových chlopní a iných náhradných orgánov začala táto oblasť zaostávať. „To nemá nič spoločné s tým, že by sme nevedeli o potrebe takýchto prístrojov, ale jednoducho sme nechápali technologickú základňu,“ povedal Hattler.

Túto prekážku zdolal spolu s biotechnikom Williamom Federspielom. Ich umelé pľúca sa do tela zavádzajú cez žilu na nohe a umiestnia sa do tzv. vena cava. To je najdôležitejšia žila, odvádzajúca krv z tela k srdcu. Umelé pľúca majú podobu dutých membránových vlákien, ktoré do organizmu privádzajú kyslík a odvádzajú z neho oxid uhličitý.

Dôležitou časťou systému je balón, ktorý sa nafúkne viac ako 300-krát za minútu, čím rozhýbe membránové vlákna a zabezpečuje miešanie krvi. Až potom je zaručená efektívna výmena plynov a aj človek s poškodenými pľúcami môže normálne dýchať.

Hattlerov prístroj má naozaj pozoruhodný výkon. Hoci jeho plocha nie je väčšia ako list papiera (zdravé ľudské pľúca by zabrali plochu tenisového ihriska), dokáže prevziať 50 percent výmeny plynov zdravého človeka.

Tieto umelé pľúca si však netreba zamieňať s trvalým implantátom. V prvom rade majú určitý čas pomôcť pacientom, ktorí utrpeli vážne zranenie hrudného koša alebo ich sužuje ťažká pľúcna choroba. No už len táto skutočnosť pomôže podľa vedcov zachrániť tisíce ľudských životov.

Doteraz používané prístroje na podporu pľúcneho dýchania viedli často k životu nebezpečným komplikáciám. Viac ako polovica pacientov, ktorí boli na ne napojené, zomrela. Hattlerov prístroj takéto nebezpečenstvo nepredstavuje, pretože kontakt medzi krvou a cudzím materiálom znižuje na minimum a riziko trombózy redukuje prakticky na nulu.

Od klinických štúdií očakáva Hattler najmä podnety na zlepšenie prístroja, ktorý by mohol byť nasadený ako dočasný náhradný orgán do implantácie pľúc od darcu. Viac ako 25 percent ľudí, ktorí čakajú na pľúca od darcu, zomiera, pretože lekári sa o nich nevedia dostatočne postarať.

(TASR)