Začarované kruhy choroby aids

Napriek globálnym iniciatívam sa východisko stále nečrtá

„Je tam mnoho dokumentov, ale stále nemáme žiadne prezervatívy,“ uviedla ironicky na margo bežiacej konferencie OSN o aids Pearl Nswahiiová, zakladateľka nigérijskej organizácie Stop aids. Obrazne tak vyjadrila skepsu, ktorá vládne okolo najnovšej iniciatívy v globálnom boji proti nebezpečnej chorobe. Na jednej strane je pozoruhodné, že OSN označuje aids za svetového nepriateľa mieru a bezpečnosti. Takéto „uznanie“ sa v dejinách neušlo žiadnej chorobe, dokonca ani takým ničivým, ako bol mor, španielska chrípka či aj v hollywoodskom filme „vyskúšanᓠebola. Viaceré indície však naznačujú, že obavy ešte dlho zostanú v deklaratívnej rovine, zatiaľ čo výraznejší pokrok v boji proti aids bude ešte dlho absentovať.

Podľa odhadov je v súčasnosti vo svete HIV pozitívnych asi 36 miliónov ľudí. Primát hrá Afrika s 25 miliónmi infikovaných. V subsaharskej Afrike zomiera na aids každý štvrtý dospelý obyvateľ! Americká Národná bezpečnostná rada tvrdí, že sa HDP kontinentu v dôsledku choroby znížil o jeden percentuálny bod. Aids je však v prudkom nástupe aj v Indii, Číne a Rusku. Správa Medzinárodnej krízovej skupiny uvádza mimoriadne znepokojujúce čísla, podľa ktorých by sa počas nasledujúcich piatich rokov mohla v Rusku vírusom HIV infikovať až pätina populácie. Rovnaký zdroj uvádza, že v Indii už dnes žije približne 120 miliónov aids sirôt. Čísla sú teda neúprosné a naozaj môžeme byť šťastní, že Slovensko sa stále drží mimo globálnych trendov.

Taktika, ktorú v takejto situácii volí OSN, je pomerne jednoduchá. Darcovské krajiny finančne prispejú do osobitného fondu, a potom sa pomocou týchto peňazí potlačí šírenie choroby. Podľa generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana bude treba nazbierať 7 až 10 miliárd USD ročne.

Plán má však dve hlavné trhliny. Ako podotýka Guardian, je málo pravdepodobné, že sa podarí nazbierať viac ako miliardu USD (zatiaľ krajiny prijali na seba záväzky v hodnote asi 600 mil. USD) a navyše niet záruk, že sa do fondu dostanú nejaké finančné prostriedky aj o rok. Okrem toho niektoré z príspevkov sú výsledkom špekulácií. Podľa Guardianu napríklad Veľká Británia sa síce zaviazala dať do fondu 75 miliónov libier, avšak presunie ich z vlastného fondu zahraničnej pomoci. Čiže rozvojové krajiny dostanú od Británie časť peňazí v rámci boja proti aids, no o to menej dostanú v rámci zahraničnej pomoci. Práve preto britské noviny označujú stratégiu OSN za zahmlievanie. „Pred tridsiatimi rokmi bohaté členské krajiny OSN - to sú tie isté krajiny, ktoré sa dnes stretávajú na konferencii o aids - dali sľub. Zaviazali sa, že 0,7 percenta svojho bohatstva venujú najchudobnejším štátom. Keby ho splnili, zrejme by kríza aids nebola až taká hlboká,“ tvrdí Guardian a vysvetľuje, že krajiny G7 dávajú v súčasnosti rozvojovému svetu v priemere 0,19 percenta vlastného bohatstva.

Ak by sa však aj nejakým zázrakom plánované prostriedky zozbierali, je tu ďalší zásadný problém - ako s nimi nakladať. „Mám obavy, že väčšia časť prostriedkov zo zdravotného fondu pôjde na lieky. A to znamená peniaze pre farmaceutické spoločnosti a nie pre budovanie infraštruktúry,“ tvrdí Vijay Rajkumar, nepálsky odborník na aids. Rozvojové krajiny totiž argumentujú, že bez vybudovanej zdravotníckej infraštruktúry nie je možné dopraviť lieky tým, čo ich najviac potrebujú. A takýchto rozporov je omnoho viac. V najťažšie postihnutej Afrike je ťažké robiť osvetu vzhľadom na veľkú negramotnosť. Niekedy je neúnosné distribuovať prezervatívy, keďže cirkev zakazuje ich používanie. No, a potom je tu začarovaný africký kruh choroby: „V dôsledku častých úmrtí na aids ľudí v aktívnom pracovnom veku sa vidiek stáva čoraz chudobnejším. Výsledkom je zvýšená prostitúcia a migrácia obyvateľstva za prácou, čo zasa nahráva ďalšiemu šíreniu choroby. Čiže choroba aids bude zrejme neoddeliteľne spätá s osudom tejto planéty ešte dosť dlho.

Rastislav Boldocký