Položili základy novej kvality

Ekonomický vývoj Slovenskej republiky v rokoch 1999 - 2000 (1)

Roky 1999 a 2000 boli pre slovenskú ekonomiku obdobím nevyhnutnej stabilizácie. Po niekoľkoročnom vysokom ekonomickom raste sprevádzanom výraznou vonkajšou i vnútornou nerovnováhou ekonomiky zostala vláde, ktorá vzišla z parlamentných volieb v roku 1998, veľmi neľahká úloha, a to vyhnúť sa ekonomickej kríze, do ktorej SR v tom období smerovala. Na základe doterajších výsledkov môžeme povedať, že sa to vláde podarilo. Bolo to síce za cenu spomalenia ekonomického rastu, za cenu poklesu životnej úrovne veľkej časti obyvateľstva atď. Bolo to však nevyhnutné, lebo ťažko možno k náprave predchádzajúcich dlhodobých problémov nájsť inú, menej bolestnú cestu.

Ekonomický rast Slovenska sa stabilizoval na úrovni okolo 2 %. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi je to síce podstatne menej, ale ide o rast, ktorý je založený na kvalitatívne lepších základoch. Tie vytvárajú predpoklady na zrýchlenie rastu HDP v ďalších rokoch a na nastolenie trendu zvyšovania životnej úrovne obyvateľov. To, že rast slovenskej ekonomiky v roku 2000 obstaral len

zahraničný obchod,

môžeme chápať aj ako výsledok poklesu domáceho dopytu (obyvateľstva i vlády); vysoké tempo exportu slovenských podnikov však zároveň dokumentuje zvyšujúcu sa konkurencieschopnosť domácich firiem na zahraničných trhoch. To rozhodne musíme hodnotiť pozitívne, lebo je to i známka prebiehajúcej - toľko požadovanej - reštrukturalizácie ekonomiky (potvrdzujú to aj vysoké prírastky produkcie v jednotlivých priemyslových odboroch, predovšetkým výroby dopravných prostriedkov a gumárenského priemyslu). Existujú však rezervy, ktoré by umožnili ešte rýchlejší pokrok v rozširovaní konkurencieschopných kapacít. Tieto možnosti vidíme v stále malom zastúpení zahraničných investorov v slovenských podnikoch. Na príklade Českej republiky alebo Maďarska (a čiastočne aj Slovenska) je pritom zrejmé, že práve podniky pod zahraničnou kontrolou sa stali

ťahúňmi priemyslu

a exportu a ich zvyšujúce sa zastúpenie znižuje význam predošlých neperspektívnych a problematických podnikov.

Hospodárska politika vlády bola v tomto období jednoznačne veľmi prísna. Prejavilo sa to aj v radikálnom zvyšovaní regulovaných cien, ktoré malo dosah na všetky ekonomické subjekty (na občanov i podniky). Okrem toho však cenovú hladinu negatívne ovplyvnilo zdražovanie ropy na svetových trhoch a oslabovanie SKK oproti USD. Výsledkom bola relatívne vysoká miera inflácie (v medziročnom vyjadrení), ktorá kulminovala v marci 2000, keď dosiahla 16,6 %. Vplyv deregulácie však časom doznel a miera inflácie sa vrátila k jednociferným hodnotám. Je veľmi reálne, že tam naďalej zostane (a bude ďalej) klesať. Vysoká inflácia sprevádzaná nižšou dynamikou miezd mala za následok zníženie priemerných reálnych miezd vo všetkých odvetviach ekonomiky, a teda i v znížení reálnej kúpnej sily obyvateľstva. Tento jav je však len dočasný, pretože v roku 2001 by podľa nášho názoru mal nastať trend pozitívneho vývoja reálnych miezd. Mieru nezamestnanosti sa nedarilo znižovať, a to napriek pokračujúcemu rastu ekonomiky (pokles nezamestnanosti v druhej polovici roku 2000 ovplyvnilo predovšetkým preradenie osôb bez práce na verejne prospešné práce). Akcelerácia rastu HDP v roku 2001 by spolu s prílevom priamych zahraničných investícií mala priniesť aj rozsiahlejšiu tvorbu nových pracovných miest a skutočné zníženie miery nezamestnanosti ako hlavného problému ekonomiky.

V roku 2000 sa výrazne znížila vonkajšia nerovnováha ekonomiky; deficit obchodnej bilancie za celý rok navzdory negatívnemu vývoju cien surovín len mierne prekročil hranicu 40 mld. Sk. To je prvé hlavné pozitívum. Druhým pozitívom je to, že sa vláde podarilo udržať schodok verejných financií na rozumnej úrovni. Vrátane nákladov na revitalizáciu bankového sektora

dosiahol deficit

štátneho rozpočtu v roku 2000 približne 27,5 mld. Sk (asi 3 % HDP). Rozpočtové hospodárenie však zostáva vzhľadom na jeho štrukturálne charakteristiky chronickým problémom ekonomiky, rovnako ako v ČR, a preto sa ďalšie úsilie exekutívy a parlamentu musí obrátiť týmto smerom. Tretím nezabudnuteľným úspechom je výrazný pokrok v konsolidácii bankového sektora. Rozsiahle opatrenia vlády umožňujú v relatívne krátkom období dokončiť privatizáciu najväčších slovenských bánk, čo je nevyhnutným predpokladom na efektívne fungovanie finančného sektora. Náklady na túto akciu (rekapitalizáciu a úhradu stratových úverov) s najväčšou pravdepodobnosťou ponesú daňoví poplatníci; je však možné, aby zaťaženie bolo rovnomerne rozložené v čase, a tým sa minimalizoval dosah na verejné financie. Na konci roka vybrali nového majiteľa Slovenskej sporiteľne, ktorým sa stala rakúska Erste.

Nemenej dôležitým momentom vývoja bolo aj zlepšenie pozície SR na medzinárodnom poli, a to nielen vo finančnej oblasti, ale aj v politickej. Slovensko sa v roku 2000 konečne stalo

členom OECD,

prihlášku do tejto organizácie pritom podalo už 25. 2. 1994. Nemenej podstatný bol pokrok v rokovaní o vstupe Slovenska do Európskej únie. Pre úplnosť, SR bola v decembri 1997 vyradená z tzv. prvej skupiny kandidátskych krajín. Ekonomické a politické zmeny na Slovensku po parlamentných voľbách v roku 1998, a najmä zmena prístupu EÚ k rokovaniam s asociovanými krajinami o ich vstupe do únie - zrušenie tzv. vĺn - intenzívnejšie umožnili zapojiť Slovensko do rokovania o vstupe. Ako uvádza Ministerstvo zahraničných vecí SR, k 24. 10. 2000 sa podarilo v rámci negociačného procesu provizórne uzatvoriť 9 kapitol z 29. Na porovnanie, v prípade ČR a Maďarska to bolo 13 kapitol.

Petr Dufek

ČSOB