Morálka, pravda, politika

Komentuje Eleonóra Bujačková

Najmenej dve generácie slovenských občanov prežili život v sľuboch, že v budúcnosti bude lepšie. Najskôr sme budovali ťažký priemysel ako základ toho skvelého budúcna. A prišla menová reforma. Potom nás ubezpečovali ďalší a ďalší, že už vedia, ako na to. Menilo sa však veľmi málo, ľudia boli nespokojní, občania však vo voľbách prejavovali vládam nemerateľnú dôveru.

Čo sa teda zmenilo?! Nikto rozumný, samozrejme, nečakal, že jedenásť rokov po novembri 1989 budú na Slovensku pomery aspoň rakúske, keď už nie švajčiarske (aj keď sa našiel charizmatický politik, ktorý to sľuboval veľmi presvedčivo). Nikto rozumný však nečakal ani to, že jedenásť rokov po novembri sa ekonomickí odborníci budú dohadovať, či prežíva slovenské hospodárstvo dlhodobú stagnáciu, recesiu alebo krízu. Výkon slovenskej ekonomiky je stále veľmi slabý. Životná úroveň väčšiny občanov sa rapídne znižuje. Ekonomickí prieskumníci márne hľadajú svetielko na konci tunela. Väčšina ponovembrových vlád pritom mala všetko, čo potrebovala: sebavedomú istotu, kameň mudrcov, trpezlivosť spoločnosti, dobré východiskové podmienky. V priebehu tých rokov premrhali doslova všetko. Ibaže ani to občanovi - voličovi priveľmi neprekáža. O obľúbenosti politických lídrov na Slovensku totiž nerozhodujú činy, ale mystika a hlúposť.

Jednou z problematických tradícií slovenského politického myslenia je úzke prepojenie morálky, pravdy a politiky. V čase, v ktorom sa politici skôr podobajú púťovým vyvolávačom, keď pravda z piatka na sobotu neplatí, stále viac ľudí túži po niečom pevnom, rýdzom. A tým je Pravda, ktorá víťazí. Morálne je potom konať podľa Pravdy, bez ohľadu na následky. Politika, ktorá stojí na týchto základoch, je mravná, pevná. Žiaľ, to je síce na prvý pohľad krásna, ale falošná predstava. Prečo? Pretože predpokladá bytostnú harmóniu, v ktorej je pravda pravdou pre všetkých. Ibaže spoločnosť je rozdelená konfliktnými záujmami, ktoré sa celkom harmonizovať nedajú. Rozlíšiť osobnú mravnosť od mravnosti politika robí mnohým ľuďom nesmierne problémy. A tak sa slovenská spoločnosť prepadá stále hlbšie do nepokoja, netolerancie, nekorektnosti a úpadku. Bojujúce strany ponúkajú občanovi všetko, pravda, iba na papieri s uhladeným rukopisom. Budeme splnenie sľubov márne vyžadovať aj v ďalších a ďalších rokoch? Mali by sme konečne nájsť dosť síl a zodpovednosti a prestať veriť falošným sľubom a krásnym rečiam. Tie sú začiatkom konca...