Proti svojej vôli

Aj to by sa dalo povedať o českej undergroundovej kapele Plastic People of the Universe, ktorej portrét nakrútila režisérka Jana Chytilová .

Plastic People alebo „Plastici“ boli v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch skutočne ojedinelou hudobnou skupinou v celom stredoeurópskom priestore, ale ako podotkol na tlačovej besede jeden z členov – Jiří Kabeš, nikdy sa nezamýšľali nad tým, že svojím životom a občianskymi postojmi dokážu ovplyvniť tisíce mladých ľudí.

Režisérka Chytilová o zámere nakrútiť dokument o kapele povedala: „Myšlienka existovala dlhšie, ale k samotnému vzniku začalo dochádzať vlastne až v roku 1997. Vznikal veľmi pomaly, po maličkých kúskoch, vonkoncom som si nemohla zvoliť akýsi pevný plán nakrúcania. Som rada, že Mejla Hlavsa sa dočkal jeho dokončenia. Dá sa povedať, že až do poslednej chvíle sme spolu na filme pracovali. Nie je v ňom nič, s čím by nesúhlasil. Škoda, že sa Mejla nedočkal premiéry.“ V ČR film uviedli do bežnej distribúcie a zaujímavé je, ako podotkla Jana Chytilová, že „naň chodia najmä mladí ľudia, pre ktorých sa stáva živou učebnicou histórie.“ V novembri tohto roka bude mať snímka premiéru aj na Slovensku v rámci festivalu Jeden svet, na ktorom vystúpia aj protagonisti kapely. Dokument sme si mohli pozrieť v rámci tradičnej sekcie V4 – stredoeurópske konfrontácie, kde boli uvedené aj niektoré časti mimoriadne zaujímavého maďarského polohraného, polodokumentárneho seriálu Ikonostas režisérky

Orsolye Székelyovej o maďarských, respektíve uhorských svätcoch. Mnohými filmami uvedenými v tejto sekcii sa nielen konfrontuje tvorba jednotlivých kinematografií, ale odhaľujú sa aj spoločné historické korene a súvislosti.

Štúdio Alef predstavilo na ArtFilme koprodukčné dokumenty (vznikli v spolupráci s HBO) o známych európskych hudobných skladateľoch a výtvarných umelcoch. Z celkovo deviatich hodinových portrétov slovenskí tvorcovia participovali na troch (Rossini, Händel, Liszt) a dobre rozbehnutá spolupráca by mala pokračovať aj v budúcnosti. Napokon, o netradične ponímané snímky, ktoré sú určené nielen mládeži, prejavili záujem viaceré európske i americké televízie.

Okrem holandskej súťažnej snímky More, ktoré rozmýšľa Gerta de Graafa, uvedenej v rámci Art

Fiction, ktorú by sme pokojne mohli nazvať filmom o filme, stredajší večer patril novinke festivalu – videokonferencii s poľským režisérom a hercom Jerzym Stuhrom o jeho filme Veľké zviera . Videokonferenciu usporiadal festival v spolupráci so Slovenskými telekomunikáciami a podobné projekty živých mostov by sa mali stať v budúcich ročníkoch pravidelnou súčasťou festivalu.

Čakanie na Bebela

„Nechcem byť najstarším Ťlietajúcimť starým otcom vo francúzskom filme.“ To je jeden z výrokov herca, ktorý si právom zaslúži, ak ho nazveme legendou kinematografie. Jean-Paul Belmondo. Jeden z trojice tohtoročných nositeľov ceny Hercova misia na 9. ročníku MFF Art Film Trenčianske Teplice.

Keďže však jeho príchod na Most slávy je ohlásený až na piatkové popoludnie, vráťme sa k festivalovému dianiu. Okrem filmov v súťažných i nesúťažných sekciách, z ktorých najmä v sekcii Artefakty (filmy o umení a umelcoch) by sa našlo zopár skutočne vynikajúcich príspevkov (za všetky spomeniem dve rakúske – Zväčšenina a Kopírovňa alebo mimoriadne vtipnú paralelu so svetom ľudí v animovanom švajčiarskom Kréde rozprávajúcom príbeh o stáde ovečiek – individualistiek, ktoré sa dokážu vzbúriť proti svojmu odvekému poslaniu – dávať mlieko a vlnu). Medzinárodná jury pod vedením Juraja Jakubiska už v stredu večer uzavrela svoje hodnotenie, ale na výsledky je embargo až do piatkového popoludnia. Podľa Jakubiskových slov však pracovala v mimoriadnej súhre a zhode a všetky rozhodnutia o cenách v jednotlivých kategóriách prijalo päť členov poroty jednomyseľne.

Hádam najzaujímavejšou akciou bola nočná videokonferencia s poľským hercom, scenáristom a režisérom Jerzym Stuhrom (u nás známy najmä zo snímky Sexmisia), ktorú z Krakova priamo riadil riaditeľ festivalu Peter Hledík. Ako sľúbil, v budúcnosti by sa mali videokonferencie v spolupráci so Slovenskými telekomunikáciami a Poľskými telekomunikáciami stať pravidelnou súčasťou festivalu. A hoci Jerzy Stuhr nemohol za nami pricestovať pre časovú zaneprázdnenosť (práve nakrúca), mohli sme sa s ním porozprávať a vidieť ho naživo na obrazovke. Bola to preňho prvá videokonferencia, a teda nová skúsenosť, mimoriadne ho dojala a potešila. Jeho film Veľké zviera je „nielen o netolerancii a neznášanlivosti, ale aj o tom, že každý človek by si mal zachovať vlastnú individualitu a nemal by sa báť vyčnievať z radu, hoci pohodlnejší je pravý opak. Veľmi dlho som túžil nakrútiť takýto film. Až som našiel starší Kieslowskeho scenár, ktorý presne zodpovedal téme, ktorá ma trápila dlhé roky“.

Štvrtok bol zasvätený najmä talianskemu režisérovi Giuseppe Tornatoremu, známemu takými filmami, ako Kino Raj, Výrobca hviezd, Chlieb a tulipány, Legenda o 1900 a najmä snímkou Maléna (všetky sme mali možnosť vidieť vo festivalovej Retrospektíve), ktorá mala tohto roku niekoľko nominácií na Oscara. Táto bájka o detstve a dospievaní, prebúdzajúcej sa sexualite a túžbe sa našťastie dostane aj do našich kín – v septembri ju bude distribuovať SPI International. Hoci režisér nemohol osobne pricestovať a uviesť svoje snímky, v Trenčianskych Tepliciach bol členom poroty kameraman viacerých jeho filmov – umelec svetového mena Lajos Koltai, ktorý sa v mnohom zúčastňoval na krásnej snivej atmosfére Malény (napokon, mal nomináciu na Oscara).

Alena Gašparovičová

redaktorka TVkomplet

Trenčianske Teplice