Práca v 24-hodinovej zmene

Pracujem v súkromnej firme v 24-hodinových zmenách. Mám stanovený fixný plat v určitej výške. Zamestnávateľ nezohľadňuje žiadne príplatky (nočné zmeny, sviatky, nadčasy atď.). Neberie do úvahy ani Zákonníkom práce (ZP) určené voľno po 24-hodinovej službe na odpočinok. Postupuje zamestnávateľ správne? Čo možno v tejto veci robiť?

- Vzhľadom na to, že neuvádzate podrobnejšie podstatné skutočnosti, t. j. koľkohodinový máte týždenný pracovný čas, ani jeho rozvrhnutie, t. j. či je rozvrhnutý pravidelne alebo nepravidelne, aká je vaša profesia atď., moja odpoveď môže byť len všeobecná.

Pracovný čas je najviac 43 hodín týždenne (§ 83 ZP), avšak Zákonník práce neurčuje maximálnu dĺžku denného pracovného času. Týždenný pracovný čas sa rozvrhuje tak, aby pri rovnomernom rozvrhnutí na jednotlivé týždne rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúceho na jednotlivé týždne

tri hodiny

a aby pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahol deväť a pol hodiny. Priemerný týždenný pracovný čas pritom nesmie v určitom období, t. j. spravidla štvortýždňovom, presahovať hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas. (Z uvedeného vyplýva, že váš výkon práce v 24-hodinových zmenách je viac ako otázny).

Zákonník práce v záujme ochrany zdravia zamestnancov ustanovuje len minimálnu dĺžku denného odpočinku po práci medzi dvoma zmenami, a to aspoň na dobu 12 hodín. Uvedenú dĺžku odpočinku zo strany zamestnávateľa je možné skrátiť až na osem hodín, avšak iba zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov z taxatívne uvedených dôvodov, t. j. v nepretržitých prevádzkach a pri turnusovej práci, v poľnohospodárstve, vo verejnom stravovaní, v kultúrnych zariadeniach a pri poskytovaní iných služieb obyvateľstvu, pri naliehavých opravných prácach, ak ide o odvrátenie nebezpečenstva pre život alebo zdravie zamestnancov, pri živelných udalostiach a v iných obdobných mimoriadnych prípadoch.

Skrátiť odpočinok medzi dvoma zmenami až na šesť hodín môžu iba ústredné orgány vykonávajúce štátnu správu v odboroch dopravy, spojov a energetiky, resp. u niektorých zamestnancov s nepravidelným nástupom do práce a s nerovnakou dĺžkou zmien možno tento odpočinok

medzi zmenami

skrátiť aj pod túto hranicu. Dĺžka tohto odpočinku sa však musí rovnať najmenej dĺžke predchádzajúcej zmeny, ak táto zmena bola kratšia ako šesť hodín. Prerušenie práce kratšie ako tri hodiny sa však za odpočinok nepovažuje.

Zamestnávateľ má povinnosť rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz týždenne nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň (t. j. najmenej) 32 hodín. Pokiaľ to umožňuje prevádzka zamestnávateľa, určí sa nepretržitý odpočinok v týždni všetkým zamestnancom na rovnaký deň, a to tak, aby do neho patrila nedeľa.

Iba vláda SR môže nariadením ustanoviť,

- že nepretržitý odpočinok v týždni môže byť vo výnimočných prípadoch skrátený až na 24 hodín, u zamestnancov s kratším pracovným časom až na 18 hodín a u zamestnancov v spojoch a u členov posádok slovenských námorných lodí aj pod tieto hranice,

- v ktorých prípadoch a za akých podmienok sa môže zamestnancom v poľnohospodárstve a zamestnancom, ktorých pracovný čas je rozvrhnutý nerovnomerne podľa § 85 ZP, poskytovať nepretržitý odpočinok v týždni raz za dva týždne.

Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť pracovnú pohotovosť iba v prípadoch, za podmienok a v rozsahu ustanovenom v pracovnoprávnom predpise alebo v kolektívnej zmluve, resp. v ostatných prípadoch možno so zamestnancom pracovnú pohotovosť dohodnúť. Odmeňovanie pracovnej pohotovosti sa spravuje mzdovými predpismi (§ 20 ods. 2 a § 112 ods. 1 ZP) a kolektívnymi zmluvami. Zamestnancovi pripadá nepretržitý odpočinok na dni pracovného pokoja (ktoré možno charakterizovať ako súvislé pracovné voľno, ktoré

nemožno rozdeľovať

na časti a ktoré sa poskytuje hromadne pre všetkých zamestnancov zásadne jedenkrát v týždni, napr. kalendárne nedele) a na sviatky. Sviatky sú taxatívne vymedzené zákonom č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Štátnymi sviatkami sú: 1. január, 5. júl, 29. august a 1. september. Ďalšími sviatkami, ktoré sú tiež dňami pracovného pokoja, sú: 6. január, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 15. september, 1. november a 24. až 26. december.

Zamestnávateľ je oprávnený nariadiť zamestnancovi výkon práce aj v dňoch pracovného pokoja iba za predpokladu, že ide o nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch, ak ide napríklad o naliehavé opravné práce, nakladacie a vykladacie práce, inventúrne a uzávierkové práce, kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat atď. (§ 91 ods. 2 ZP), pričom musí existovať výnimočnosť tohto nariadenia, t. j. nemôže ísť o pravidelné nariaďovanie. Za prácu vo sviatok zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi príplatok ku mzde, pričom zamestnanec má právo na mzdu zvýšenú najmenej o 50 % priemerného zárobku podľa zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov.

Prácou nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutého pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. V prípade zamestnancov s kratším pracovným časom (t. j. kratší, ako je ustanovený týždenný pracovný čas - § 70 ZP) je

prácou nadčas

práca presahujúca určený týždenný pracovný čas, pričom týmto zamestnancom prácu nadčas nemožno nariadiť. Za prácu nadčas sa však nepovažuje, ak zamestnanec nadpracúva prácou vykonávanou nad určený týždenný pracovný čas pracovné voľno, ktoré mu zamestnávateľ poskytol na jeho žiadosť, alebo pracovný čas, ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy. Prácu nadčas možno nariadiť iba vo výnimočných prípadoch, ak ide o naliehavý záujem spoločnosti, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, príp. za podmienok uvedených v § 91 ods. 2 až 4 ZP aj na dni pracovného pokoja, avšak nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie skrátiť na menej ako šesť hodín. Práca nadčas u zamestnanca nesmie byť viac ako 8 hodín v jednotlivých týždňoch. V nepretržitých prevádzkach však priemerný pracovný čas

nesmie presiahnuť

53 hodín týždenne. V kalendárnom roku možno zamestnancovi nariadiť prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín. Nad ustanovené obmedzenie práce nadčas v týždni a v kalendárnom roku možno pracovať nadčas, len ak s tým súhlasí zamestnanec a ak bolo povolené príslušným okresným úradom práce.

O vykonanie kontroly dodržiavania pracovnoprávnych predpisov môžete požiadať príslušný okresný úrad práce (OÚP) - odbor kontroly, v ktorého územnom obvode má váš zamestnávateľ sídlo, resp. jeho organizačná zložka. V prípade zavineného porušenia povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov môže OÚP uložiť kontrolovanému subjektu (t. j. vášmu zamestnávateľovi) pokutu až do výšky 500 000 Sk a pri opätovnom porušení povinností, za porušenie ktorých už bola pokuta uložená, pokutu až do výšky 1 000 000 Sk. Pokutu môže uložiť v lehote jedného roka odo dňa, keď sa orgán kontroly o porušení týchto povinností dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo (§ 125 ods. 1 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov).