Hospodársky denník
USD49,267 Sk
EUR42,244 Sk
CHF27,805 Sk
CZK1,251 Sk
  Piatok  29.Júna 2001

Pozor na dávky sociálnej pomoci

Z dôvodu znižovania stavu zamestnancov sme dali rozvedenej zamestnankyni výpoveď podľa § 46 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce (ZP). Táto zamestnankyňa, ktorá však žije s bývalým manželom v spoločnej domácnosti (po rozvode nadobudli rodinný dom), nám predložila doklad o tom, že je rozvedená, má v opatere dieťa mladšie ako 15 rokov veku a z toho dôvodu ju evidujeme ako osamelú matku s dieťaťom, aj keď žije s bývalým manželom. Je tu možnosť spoločného spolužitia bývalých manželov a je vylúčený pojem „osamelá“? Je zamestnávateľ povinný s prihliadnutím na tieto okolnosti dodržať § 47 ods. 2 ZP? Možnosť ponúknuť iné vhodné miesto v organizácii však nemáme. Ak by išlo o výpoveď podľa § 46 ods. 1 písm. a) ZP, treba tiež dodržať § 47 ods. 2 ZP?

Domácnosť tvoria občania, ktorí spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby (§ 115 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že aj keď manželia nadobudli po rozvode rodinný dom, nemusia mať spoločnú domácnosť, pretože náklady na svoje potreby neuhrádzajú spoločne, ale každý osobitne. Vzhľadom na predloženie dokladu zamestnankyne, že je rozvedená, má v opatere dieťa mladšie ako 15 rokov a nemá s manželom spoločnú domácnosť, je osamelá.

Na základe tejto skutočnosti pri daní výpovede osamelej zamestnankyni, ktorá sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov z dôvodov uvedených § 46 ods. 1 písm.c) ZP, je zamestnávateľ povinný jej zabezpečiť nové vhodné zamestnanie, a to podľa potreby aj s pomocou svojho nadriadeného orgánu. V týchto prípadoch sa výpovedná doba skončí až vtedy, keď zamestnávateľ túto povinnosť splní, pokiaľ sa so zamestnankyňou nedohodne inak. Znamená to, že zamestnávateľ v tomto prípade musí dodržať aj ustanovenie § 47 ods. 2 ZP.

V prípade, ak by bola zamestnankyni daná výpoveď podľa § 46 ods. 1 písm. a) ZP, t.j. ak sa ruší zamestnávateľ, ruší sa časť zamestnávateľa, premiestňuje sa zamestnávateľ alebo sa premiestňuje časť zamestnávateľa, je zamestnávateľ povinný v spolupráci s príslušným okresným úradom práce účinne zamestnankyni pomáhať pri získaní nového vhodného zamestnania (§ 47 ods.1 ZP).

Zamestnávateľ však môže dať zamestnankyni výpoveď (§ 46 ods. 2 ZP) len vtedy, ak

nemá možnosť ďalej ju zamestnávať v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce ani v mieste jej bydliska, a to ani po predchádzajúcej príprave,

zamestnankyňa nie je ochotná prejsť na inú pre ňu vhodnú prácu, ktorú jej zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo v jej bydlisku, alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

V prípade, ak by došlo k zrušeniu celého zamestnávateľského subjektu, zamestnávateľ nemá objektívnu možnosť ponúknuť ani tejto zamestnankyni v zmysle § 46 ods. 2 ZP inú vhodnú prácu, avšak má povinnosť pomáhať jej pri získaní nového vhodného zamestnania (§ 47 ods. 1 ZP). Z uvedeného vyplýva, že v prípade výpovede podľa § 46 ods.1 písm. a) ZP zamestnávateľ nie je viazaný ustanovením § 47 ods. 2 ZP.

Od 1. 2. 2000 som nezamestnaný a zaradený v evidencii nezamestnaných občanov na úrade práce. Poberal som podporu v nezamestnanosti, ale po jej vyčerpaní poberám už len dávky sociálnej pomoci. Tie mi okresný úrad (OÚ) od 1. 2. 2001 znížil zo sumy 3140 Sk na sumu 1258 Sk s odôvodnením, že družka, s ktorou žijem v spoločnej domácnosti, je zamestnaná s mesačným príjmom 5657 Sk a od 1. 2. 2001 mi bol priznaný príspevok na bývanie vo výške 595 Sk. Vzhľadom na to, že máme dve nezaopatrené deti, poberáme na ne aj prídavky na deti vo výške 1580 Sk mesačne. Proti rozhodnutiu OÚ som podal odvolanie na krajský úrad, ktorý moje odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Je postup okresného i krajského úradu správny ?

- Dávka sociálnej pomoci sa poskytuje občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi, na zabezpečenie základných životných podmienok. Občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, sa dávkou sociálnej pomoci doplní jeho príjem v kalendárnom mesiaci do sumy 3490 Sk, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, do sumy 2440 Sk, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu alebo zaopatrené neplnoleté dieťa, a do sumy 1580 Sk, ak ide o nezaopatrené dieťa (§ 48 ods. 1 a 4 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov). Ak sa dávka sociálnej pomoci poskytuje občanom, ktorí sú v hmotnej núdzi a ich príjmy sa posudzujú spoločne, výška dávky sociálnej pomoci sa určí tak, že sa doplní príjem všetkých občanov, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne do uvedených súm a poskytuje sa v jednej sume.

Z uvedeného vyplýva, že mesačný príjem vašej rodiny by nemal byť nižší ako 9090 Sk a do tejto sumy sa doplní príjem v kalendárnom mesiaci. Vzhľadom na skutočnosť, že družka, s ktorou žijete v spoločnej domácnosti, má mesačný príjem vo výške 5657 Sk, zároveň poberáte prídavky na deti (1580 Sk) a príspevok na bývanie (595 Sk), vzniká vám od tohto dňa nárok na dávku sociálnej pomoci skutočne iba vo výške 1258 Sk. Vyplýva to zo skutočnosti, že príslušný orgán pri poskytovaní dávky sociálnej pomoci zohľadňuje výšku priznanej dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového zabezpečenia alebo štátnej sociálnej dávky (prídavky na deti, príspevok na bývanie - váš prípad), výšku výživného, mesačnú mzdu vašej družky.

Z uvedeného vyplýva, že postup príslušného okresného i krajského úradu bol správny a v súlade s platnými právnymi predpismi.

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.