Aké tromfy ukrýva Belgicko pod pinčom?

Šestnásť priorít predsedníckej krajiny únie na druhý polrok

Žltomodré držiace sa švédske postavičky vystrieda ako oficiálne logo EÚ na nadchádzajúci polrok belgický pinč (čierny klobúk). Kým vo švédskom prípade sa súdržnosť a snaha po maximálnom zjednotení skutočne naplnili, je tu právom otázka, aké tromfy vytiahne malá krajina, ktorá, pravda, je historicky srdcom európskeho zjednotenia, ale ktorá bude lúskať veľmi tvrdé oriešky? Štokholm zožal úspechy nielen „doma“ (teda na pôde európskej pätnástky), ale fakticky aj za hranicami únie. Na spokojnosť všetkých doriešil otázku prechodných období, pribrzdil čiastočne aj vášne toreadorského Španielska o budúcom rozdeľovaní prostriedkov z podporných fondov únie a zabodoval aj v otázke životného prostredia. S 12 kandidátskymi krajinami medzitým Švédsko prerokovalo celkovo 122 kapitol európskej legislatívy, pričom 66 dokonca aj predbežne uzavrelo. Práve Göteborg stanovil pre šprintujúcich ašpirantov časový plán, s jasným termínom vstupu prvých adeptov v roku 2004. Aktivitou v prerokúvaní kapitol odbúralo Švédsko niektorými presadzované „poradie“ najlepších kandidátov. Slovensku sa s 19 uzavretými kapitolami vďaka tomu podarilo zakotviť na českú pozíciu, čím tzv. Helsinská skupina dobehla Luxemburskú. Nechalo tak za sebou aj krajiny ako preferované (najmä Nemeckom) Poľsko, ktoré sa prepadlo so 16 uzavretými kapitolami až pred Rumunsko (7) a Bulharsko (10). „Je zrejmé, že Poľsko zaostáva a všetkých nás to znepokojuje,“ uviedol vyslanec Švédska v EÚ Gunnar Lund, ktorý prvýkrát otvorene naznačil, že na Poľsko sa čakať nemusí. Veď počas tohto predsedníctva uzavrelo len tri kapitoly a nedostalo sa pritom ani k takým, ako životné prostredie (Litva) či voľný pohyb osôb, kapitálu a služieb, ktoré mali na stole Maďarsko, Malta, Cyprus, Česko a Slovensko (za šesť mesiacov uzavrelo až deväť kapitol). Práve našu krajinu, ktorá otvorila poslednú citlivú kapitolu spravodlivosť a vnútro, čaká s Belgickom tvrdý boj aj pokiaľ ide o energetiku, dopravu a dane.

Belgicko z pozície dlhoročných integračných skúseností určite v rukách tromfy drží. Ako malý štát bude zrejme zastávať aj pozície menších kolegov a kandidátov, ale... Kým Švédsko skutočne uzatváralo s ašpirantmi kapitoly ako z rýchlika, aj kandidáti súhlasne potvrdili, že išlo o menej citlivé kapitoly. Belgicko otvorí kapitoly ako poľnohospodárstvo a regionálna pomoc. A je zrejmé, že napriek rastúcej podpore reforiem spoločnej európskej agrárnej politiky zavládne ťažký odpor. Nielen zo strany zmeny financovania agrárnej politiky a farmárstva chudobnejších členských krajín, ale aj z predpokladanej potreby bolestivých ústupkov zo strany kandidátov.

Belgicko zvolilo 16 priorít, ale azda najmä prvých päť by sme mohli pokladať za skutočne nevyhnutné. Hoci aj tu bude Brusel skákať po rozpálenom uhlí. Práve tento polrok čaká pätnástku odstránenie národných mien a netreba zabúdať, že euroskepticizmus je stále silný. Belgičania neboli až takými silnými prívržencami rozťahovania sa európskeho altánku, no rozšírenie dnes patrí medzi ďalšiu prioritu. Spomínané uzatváranie najťažších kapitol a handrkovanie sa o prechodné obdobia ako hrozbu spomalenia procesu sme už spomínali. Možno len dúfať, že Brusel aj v danom procese pôjde, keď už pomenej, tak aspoň kvalitne. Budúcnosť EÚ logicky patrí medzi priority. Ako pripomenul sám premiér Guy Verhofstadt, „Európska únia s 27 alebo 30 členmi nemôže demokraticky fungovať rovnakým spôsobom ako únia s pôvodnými šiestimi zakladajúcimi členmi v roku 1952 alebo 12 členmi v roku 1986“. Pravda, írske referendum technickou prekážkou nie je, ale netreba zabúdať, že ratifikačný proces musí prejsť jednotlivými parlamentmi členských krajín... Práve belgické predsedníctvo by sa v decembri malo zavŕšiť tzv. Laekenskou deklaráciou, ktorá má dokončiť mejkap budúcej únie a odštartovať prípravu medzivládnej konferencie v roku 2004. Tam dôjde totiž k zmene základnej zmluvy EÚ či možno aj k prijatiu ústavy únie.

Belgicko sa preto skôr cíti ako ryba vo vode, najmä v oblasti vnútra a spravodlivosti, kde patrí aj problematika spoločnej azylovej a migračnej politiky, boj proti obchodovaniu s ľuďmi, rozvoj policajnej spolupráce a prevencia proti kriminalite. Dokonca na muške budú aj tzv. rotujúci násilníci ako futbaloví „fanúšikovia“ či „bojovníci proti globalizácii“. Poslednou prioritou, ak, pravda, nespomíname také „trvalky“ ako Balkán, Blízky východ, spolupráca s Ruskom a možno pre Belgičanov príťažlivú strednú Afriku, je spoločná zahraničná a obranná politika. Pod belgickou taktovkou sa v novembri s konečnou platnosťou určí, akú podobu budú mať európske jednotky a aký bude aj rozpočet na vojenské operácie EÚ.

Budeme si teda musieť pol roka počkať na ovocie belgického predsedníctva. Aj keď analytici tvrdia, že úspech švédskeho nepredstihne, treba hodnotiť aj podmienky, ktoré na dodržanie kvality Belgicko bude mať.

Slávka Blazseková