Začíname pracovať na seba

Deň daňovej slobody v roku 2001 pripadol v SR na 28. jún

Počet pracovných dní potrebných na zaplatenie ostatných verejných potrieb sa na Slovensku rok čo rok pozvoľna mení. Spôsobuje to presúvanie dňa slobody, teda dňa, keď prestávajú občania pracovať na dane. Jednorazový posun dní daňovej slobody tiež spôsobila zmena metodiky. Deň daňovej slobody sa totiž ráta z podielu verejných výdavkov na HDP. Podľa nového prepočtu pripadol tento deň v roku 1999 na 4. júna, vlani sa presunul na 9. júna a v tomto roku by to podľa schválených prepočtov mal byť 28. jún. Verejná správa v uplynulom roku prerozdelila vyše 44 halierov z každej vytvorenej koruny. Súkromný sektor tak vytváral zdroje pre štátny rozpočet, štátne fondy, Sociálnu a zdravotné poisťovne, Národný úrad práce, obce a mestá a Fond národného majetku SR prvých 110 pracovných dní. Deň daňovej slobody vlastne znamená, že odteraz občania pracujú na seba. „Daňový systém na Slovensku je nepochybne demotivačný. Negatívne pôsobí na podnikateľov a občanov Slovenska,“ povedal pre Hospodársky denník tajomník Združenia daňových poplatníkov (ZDP) Martin Chren. Poznamenal, že daňový systém v našej krajine je netransparentný a veľmi zložitý. Dokonca ani daňové úrady niekedy nevedia, aký postoj majú zaujať k zákonodarstvu, čo je, ako povedal, „smiešne“. Podľa M. Chrena je daňový systém antisociálny.

„Je zaujímavé, že podiel nepriamych daní na celkových daňových príjmoch na Slovensku je vyšší ako v krajinách OECD,“ poznamenal. Nepriame dane majú najmä tú nevýhodu, že postihujú osoby bez príjmu, to znamená dôchodcov a nezamestnaných. „Jednou z našich snáh je zrovnoprávniť fyzické osoby podnikateľov a právnické osoby tak, aby dostali

jednu sadzbu

podľa možnosti na úrovni 20 %,“ zdôraznil M. Chren. Neodpustil si však poznámku, že viacerí politici razantne deklarovali, že štát nie je „dojná krava“. V závere ich volebného obdobia je toto tvrdenie viac než diskutabilné. „Verejné výdavky musí niekto zaplatiť,“ uznáva tajomník ZDP. Z toho sa dá celkom ľahko vydedukovať, že „dojnou kravou“ nie je len štát, ale aj občan. Žiaľ, v súčasnosti ako „dojná krava“ funguje aj náš štát práve preto, že celková medzera medzi daňovými zdrojmi a výdavkami sa rozšírila na 10 % HDP, čo je vlastne cenou všetkého, čo sa za jeden rok na Slovensku vyprodukuje. „A týchto 10 % je hodnota, o ktorú štát míňa viac ako si môže dovoliť,“ zdôraznil M. Chren.

Podľa analytikov je na Slovensku najviac potrebná reforma verejných výdavkov, to znamená, že treba prehodnotiť, na čo vlastne

máme peniaze

a netreba zabúdať na podnikateľov, pre ktorých sú oveľa väčším problémom odvody, a to v oblasti sociálneho zabezpečenia. Samozrejme, podnikatelia nepotrebujú len zníženie podnikateľskej sadzby dane, ale aj istotu, že v podnikateľskom prostredí bude fungovať stabilita. To znamená, že keď priznajú svoje príjmy, sadzba dane sa im o rok nezdvojnásobí a nebudú paušálne zdaňovaní podľa vyšších príjmov. Z dlhodobého hľadiska zníženie daní podnikateľom dáva možnosť zamestnať viacej ľudí, pretože sa im znížia náklady, a tým poklesnú ceny pre bežných spotrebiteľov, ktorí si môžu kúpiť viac produktov. Daňové zaťaženie na Slovensku je stále nižšie ako v krajinách EÚ, samozrejme, je potrebné priznať veľké rozdiely medzi krajinami, ako Švédsko a Fínsko. Na druhej strane majú krajiny, ako Portugalsko, Španielsko a Grécko nižšie daňové zaťaženie. Aj v EÚ prevláda tzv. harmonizácia daňovej sústavy, do ktorej sa bude musieť zapojiť aj Slovensko. Je prirodzené, že

inak sa zdaňuje

krajina, ktorá má HDP 2000 USD na obyvateľa a inak krajina, ktorá má 10-tisíc USD na obyvateľa. Ak na Slovensku dôjde v najbližšej budúcnosti k zvýšeniu daňového zaťaženia, nastane deformácia ekonomiky a zníži sa životná úroveň občanov.

Robert Róm