Ich nádejou je čistý biely mastenec

Nové banské dielo na ťažbu mastenca - zásaditého kremičitanu horečnatého, Baňu sv. Barbory, otvorili v týchto dňoch v Slovenskom Rudohorí pri Gemerskej Polome v okrese Rožňava. Okrem pozitívneho zvratu po niekoľkoročnom útlme až zániku banskej činnosti v regióne Gemera to znamená aj pracovnú príležitosť postupne pre asi stovku baníkov. História projektu na dobývanie tohto veľmi mäkkého jednoklonného nerastu používaného predovšetkým v elektrotechnickom, gumárenskom, chemickom, papierenskom priemysle a vo výrobe farieb ( 50 % papiera tvorí mastenec a z najkvalitnejšieho sa vyrábajú púdre), siaha do roku 1988. Vtedy vláda odštartovala výskum, aby ho po šiestich rokoch naplnených prieskumnými prácami zavŕšili partneri zo západnej Európy. Nasledovalo dvojročné obdobie, počas ktorého odborníci pripravovali štúdiu možností exploatácie ložiska. V máji roku 1997 vzniká s podporou nemeckých investorov spoločnosť Rozmin (zo slov Roz/nava/ Min/erals/) vlastniaca dobývacie práva, v ktorej v súčasnosti 57 % patrí kanadskej Belmont Resources Inc. Vancouver a 43 % rožňavskej Rima Muran (Rima Muráň, nemeckí zakladatelia Thyssen Schachtbau a Gebrüder Dörfner svoj podiel predali). Kým výsledky z výskumných vrtov z minulého roka predpokladali zásoby dosahujúce až 16 miliónov ton mastenca vysokej kvality (HQ), teraz sa už uvádzajú objemy dosahujúce až 28 miliónov ton, čím sa ložisko zaraďuje na prvé miesto v Európe a bude sa dať z neho ťažiť asi 50 rokov. Po otvorení bane bude nasledovať postupné budovanie závodu a úvodná produkcia rozvrhnutá na tento rok. Investície na otvárku banského diela, predovšetkým na razenie tzv. úpadnice, ktorá potrvá asi desať mesiacov a povedie k samotnému ložisku mastenca, v súčasnosti odhadujú na 80 mil. Sk. Baňa by mohla začať so samotnou ťažbou v druhej polovici budúceho roka.

Martin Krč